Wii
| Wii | |
 Logo  Konzola Wii s Wii Remote ovládačom | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Výrobca | Nintendo |
| Dátum uvedenia na trh | 2006 |
| Typ | Herná konzola |
| Generácia | siedma generácia |
| Procesor | založený na architektúre IBM PowerPC |
| Pamäťové média | 12 cm Wii Optické disky 8 cm Nintendo GameCube disky |
| Najobľúbenejšie hry | Wii Sports Mario Kart Wii[1] |
| Predchodca | Nintendo GameCube |
| Nasledovník | Wii U |
 Pozri aj Videoherný portál | |
Wii (známa aj pod neoficiálnym názvom Nintendo Wii) je siedmou stolnou hernou konzolou vydanou japonskou spoločnosťou Nintendo v roku 2006. Od ostatných konzol sa odlišovala svojím jedinečným pohybovým ovládačom Wii Remote.
Dodnes je to najpredávanejšia stolná konzola Nintenda, predalo sa jej viac ako 101 miliónov kusov.[2] Jej konkurentmi na trhu boli Xbox 360 od Microsoftu a PlayStation 3 od Sony.
Súčasťou balenia konzoly bola aj kolekcia športových hier Wii Sports.
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Počas vývoja bola konzola známa pod menom Project Revolution. Na Tokyo Game Show 2005 vtedajší prezident spoločnosti Satoru Iwata prvýkrát verejnosti predviedol prototyp ovládača Wii Remote. Celá konzola bola odhalená na výstave E3 2006, kde dostala aj svojé nové meno: Wii.
Zatiaľ čo konkurencia sa snažila ísť cestou vyššieho výkonu a obrazu s vysokým rozlíšením, zámerom Nintenda bolo skôr zaujať bežných ľudí, ktorí dovtedy hry nehrávali.
Hardvér
[upraviť | upraviť zdroj]Konzola Wii je spätne kompatibilná s hrami a ovládačmi svojho predchodcu, konzoly Nintendo GameCube.
Technická špecifikácia
[upraviť | upraviť zdroj]- CPU: založený na architektúre IBM PowerPC
- GPU: ATI Hollywood
- RAM: 88 MB
- Rozlíšenie: 640 x 480 pixelov (480p)
- Porty: slot na SD karty, dva USB 2.0 porty, štyri porty pre Nintendo GameCube ovládače, dva sloty pre Nintendo GameCube pamäťové karty
Ovládač Wii Remote
[upraviť | upraviť zdroj]
Konzola sa ovládala netradičným vertikálnym ovládačom nazývaným Wii Remote (známy tiež pod neoficiálnou prezývkou „Wiimote“), ktorý pomocou zabudovaného akcelerometra snímal pohyb v priestore. Na pohyb kurzora v hrách a systéme slúžila infračervená dióda na hornom konci ovládača, ktorú snímal senzor Wii Sensor Bar. Ten mal byť položený nad, alebo pod televízorom, v závislosti na jeho výške.
V mnohých hrách, ktoré na svoje ovládanie nevyužívali pohyb, sa Wii Remote otočením do horizontálnej roviny a uchopením do dvoch rúk dal používať ako klasický ovládač. Svojou jednoduchou ponukou tlačidiel prakticky pripomínal ten z Nintendo Entertainment System, čo znamenalo, že sa nedal používať na ovládanie komplexnejších hier vyžadujúcich väčší počet tlačidiel.
Wii Motion Plus
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2009 Nintendo na trh vydalo rozširujúci modul Wii Motion Plus, ktorý bol po zapojení do spodného portu ovládača schopný presnejšieho snímania pohybu vďaka komplexnejším senzorom.
Softvér
[upraviť | upraviť zdroj]Užívateľské rozhranie operačného systému Wii bolo jednuduché menu s aplikáciami zvanými „kanály“ (po anglicky Channels). Wii obsahovala viacero predinštalovaných kanázlov, ako napríklad Forecast Channel s predpoveďou počasia, spravodajský News Channel, alebo Photo Channel, cez ktorý bolo možné na televízore zobrazovať fotky uložené na pamäťovej SD karte.
Wii Shop Channel
[upraviť | upraviť zdroj]Wii Shop Channel bol predinštalovaný kanál slúžiaci ako online obchod, z ktorého si hráči mohli sťahovať demoverzie hier, nové kanály a menšie WiiWare hry. Digitálne verzie plných hier dostupné neboli kvôli malému pamäťovému úložisku konzoly.
Rovnako ako to bolo aj na vtedajších konkurenčných konzolách, ceny hier neboli uvádzané v reálnych menách, ale v bodoch (Wii Points), ktoré si ľudia museli kupovať.
Podpora Wii Shop Channel bola ukončená 30. januára 2019.[3] Odvtedy už nie je možné utrácať predtým zakúpené body.
Virtual Console
[upraviť | upraviť zdroj]
Jednou zo sekcií Wii Shop Channel kanálu bola takzvaná Virtual Console. Išlo o digitálnu distribúciu emulovaných hier zo starých konzol, ktoré si hráči mohli kúpiť a stiahnuť. Dostupné boli hry z konzol Nintendo Entertainment System, Super Nintendo Entertainment System, Nintendo 64 (čo znamenalo, že v spojení so spätnou kompatibilitou s GameCube diskami sa na Wii dali hrať hry zo všetkých predchádzajúcich stolných konzol Nintenda), ale aj hry z konzol iných firiem, ako napríklad Commodore 64 a Turbo-Grafx-16.
Internet Channel
[upraviť | upraviť zdroj]Na Wii bol dostupný aj webový prehliadač Internet Channel založený na prehliadači Opera. Tento kanál sa pôvodne predával za 500 Wii bodov (v prepočte zhruba 5€), ale po 1. septembri 2009 bol dostupný zadarmo.[4] Zákazníkom, ktorí si ho pred týmto dátumom zakúpili, bola ponúknutá jedna Nintendo Entertainment System hra z Virtual Console v rovnakej hodnote.
WiiConnect24
[upraviť | upraviť zdroj]WiiConnect24 bola internetová služba umožňujúca bez zásahu uživateľa automaticky sťahovať emaily a aktualizácie mnohých kanálov, aj keď bola konzola v úspornom režime. Táto služba bola vypnutá 27. júna 2013,[5] zhruba pol roka po vydaní následníckej konzoly Wii U.
Nintendo Channel
[upraviť | upraviť zdroj]Nintendo Channel bol kanál zobrazujúci novinky a videá súvisiace s Nintendo hrami. Taktiež ponúkal možnosť bezdrôtovo pripojiť konzolu Nintendo DS a sťahovať do nej demo verzie DS hier. Kanál bol dostupný k stiahnutiu zadarmo.
Verzie konzoly
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem pôvodnej bielej farby sa konzola Wii neskôr začala predávať aj čiernom, červenom a modrom prevedení.
Wii Family Edition
[upraviť | upraviť zdroj]Prvou výrazne upravenou verziou Wii bola Wii Family Edition. Dizajn bol mierne upravený tak, aby konzola ležala v horizontálnej polohe. Taktiež z konzoly bola odstránená spätná podpora s GameCube hrami a ovládačmi.
Wii Mini
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2012 bola v Kanade vydaná upravená, lacnejšia verzia konzoly s názvom Wii Mini. Mala drasticky odlišný, ležatý, červenočierny dizajn s vyklápacou optickou mechanikou. Rovnako ako pri Wii Family Edition, a v tejto verzii chýbala kompatibilita s GameCube hrami. Tiež v nej chýbal Wi-Fi adaptér, takže konzola sa nedala pripojiť na internet.
V roku 2013 vyšla aj na americkom a európskom trhu, v iných regiónoch sa nepredávala. Balenie obsahovalo kópiu hry Mario Kart Wii.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IR Information : Financial Data - Top Selling Title Sales Units - Wii Software [online]. Nintendo, 2019-09, [cit. 2019-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ IR Information : Sales Data - Dedicated Video Game Sales Units [online]. nintendo.co.jp, 2019-09, [cit. 2019-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Wii Shop Channel Discontinuation [online]. nintendo.com, [cit. 2019-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FLETCHER, JC. Wii Internet Channel now free, with updated Flash [update] [online]. engadget.com, [cit. 2019-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Discontinuation of WiiConnect24 Services [online]. nintendo.com, [cit. 2019-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wii
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- https://www.nintendo.com – oficiálna stránka spoločnosti Nintendo (po anglicky)
- https://wii.com/ – oficiálna stránka konzoly Wii