Preskočiť na obsah

Vladimir Cosma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladimir Cosma
Vladimir Cosma v Londýne v Abbey Road Studios pri nahrávaní jeho opery Marius a Fanny z roku 2007.
Vladimir Cosma v Londýne v Abbey Road Studios pri nahrávaní jeho opery Marius a Fanny z roku 2007.
Základné informácie
Popis umelca francúzsko-rumunský hudobný skladateľ, huslista a dirigent
Umelecké mená Jeff Jordan, Miroslav Cadim, Wladimir Coma, Wladimir Cosma, Richard Eldwyn, C. Pinter, C. Pïmper
Narodenie 13. apríl 1940 (84 rokov)
Bukurešť, Rumunsko
Alma mater National University of Music Bucharest
École Normale de Musique de Paris
Pôsobenie Francúzsko Francúzsko
Rumunsko Rumunsko
Hrá na nástrojoch husle, klavír
Roky pôsob. 1967 – súč.
Rodičia Teodor Cosma (otec), Carola Cosma (matka)
Webstránka vladimir-cosma.com
Cosma počas autogramiády v roku 2023.
Cosmov podpis z roku 2023.

Vladimir Cosma (* 13. apríl 1940, Bukurešť, Rumunsko) je francúzsko-rumunský hudobný skladateľ, huslista a dirigent.[1] Zložil hudbu k veľkému množstvu francúzskych filmov zo 70., 80. a 90. rokov 20. storočia.[2] Vo svete sa preslávil najmä ako skladateľ filmovej hudby, ktorá bola inšpirovaná rôznymi hudobnými žánrami.[3] Od roku 1960 zložil Cosma vyše 400 hudobných kompozícií k filmom a televíznym programom.[4]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimir Cosma sa narodil v Bukurešti do rodiny muzikantov. Jeho otec Teodor Cosma bol klavirista a dirigent; jeho matka Carola bola hudobníčka a majsterka Európy a Rumunska v plávaní; jeho strýko Edgar Cosma bol skladateľ a dirigent; jedna z jeho starých mám bola klaviristka, žiačka Ferruccia Busoniho. Otec mu dal meno Vladimir z lásky k francúzskej kultúre, ktorú symbolizoval vtedajší francúzsky veľvyslanec v Rumunsku Wladimir d'Ormesson. Od ôsmich rokov koncertoval so svojím otcom. Po stredoškolskom štúdiu nastúpil Vladimir Cosma na Národné hudobné konzervatórium v Bukurešti a na konci štúdia získal dve absolventské prvé ceny, za hru na husliach a za kompozíciu. V roku 1963 sa s rodinou presťahoval do Paríža, kde pokračoval v štúdiu na Národnom konzervatóriu hudby a tanca a spolupracoval s hudobnou pedagogičkou Nadiou Boulangerovou. Od roku 1964 podnikol svetové turné ako klasický huslista.

Vladimir Cosma zložil prvý filmový soundtrack v roku 1967 pre film Šťastný Alexander od Yvesa Roberta. V roku 1972 zožal prvý veľký úspech s hudbou ku komédii Veľký blondín s čiernou topánkou režiséra Yvesa Roberta. Používa hlavne Panovu flautu, ktorá v špionážnom filme vytvára veľmi dobrú atmosféru. V roku 1973 ukázal veľkú kreativitu v jazzovej atmosfére New Yorku s jidiš tematikou v Dobrodružstvách rabína Jacoba od Gérarda Ouryho. Podieľal sa na mnohých populárnych komédiách ako napr.: Krídelko alebo stehienko? (1976) – réžia Claude Zidi, Záletník (1977) – réžia Yves Robert, Som nesmelý, ale liečim sa (1978) – réžia Pierre Richard, Večierok (1980) – réžia Claude Pinoteau alebo Kopyto (1981) – réžia Francis Veber. Počas svojej kariéry sa skutočne etabloval ako jeden z pilierov kompozície pre kinematografiu.

V 80. rokoch spestril svoj žáner prácou pre filmy sociálneho charakteru a dramatickejšieho spádu. Tiež skomponoval hudbu k Cena za nebezpečenstvo (1983) – réžia Yves Boisset, alebo podčiarkoval humor skupiny Le Splendid v komédii Ježiško je neporiadnik (1982) – réžia Jean-Marie Poiré. Vladimir Cosma sa neustále obnovuje, komponuje s málo používanými nástrojmi ako ústna harmonika či lyrikón. Jeho multidisciplinárny talent bol odmenený dvoma Cézarmi, v roku 1982 za film Diva (Jean-Jacques Beineix) a v roku 1984 za Tančiareň (Ettore Scola).[5] Má prístup do veľmi uzavretého kruhu veľkých režisérov, s ktorými nadviazal skutočné priateľstvá ako napr.: Yves Robert, Claude Zidi, Gérard Oury, Francis Veber, Édouard Molinaro, Claude Pinoteau a Jean-Pierre Mocky. Ako úspešný skladateľ neváhal pracovať aj pre mladých režisérov ako Michel Berny s filmom Les Grands sentiments font les grands gueuletons (1973), Nicolas Ribowski s filmom Mužská záležitosť (1981) alebo Georges Wilson s filmom La Vouivre (1988).

V 90. rokoch sa jeho produkcia spomalila, bolo to ovplyvnené vývojom v hudbe a zaneprázdnením niekoľkými osobnými projektmi. Naďalej pravidelne pracuje ako skladateľ filmovej hudby. Vladimir Cosma je veľkým menom v kultúre, klasickej hudbe a kinematografii.

Vladimir Cosma napísal operu Marius a Fanny uvedenú v roku 2007 v Marseille.

Pracoval aj pre televíziu skomponovaním soundtrackov k telenovelám a seriálom ako Châteauvallon, Les Cœurs brûlés, Les Yeux d'Hélène alebo k populárnej kreslenke Les Mondes engloutis.

V roku 2017 sa zúčastnil medzinárodného hudobného festivalu Prague Proms, ktorý sa koná každoročne v Prahe.[6]

V súčasnosti aktívne komponuje nové skladby a zvučky k televíznym seriálom či filmom. V júni tohto roku mal zopár veľkých koncertov v sále Grand Rex s kapacitou viac ako 2700 miest. Zvykne sa objavovať aj v diskusných reláciách, kde hovorí o svojich aktuálnych plánoch.

  • cena Henri-Langlois (2010)
  • komandér Radu umenia a literatúry
  • rytier Radu čestnej légie
  • Order of Cultural Merit (Rumunsko)

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam nie je kompletný.

Celovečerné filmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Televízne filmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Vladimir Cosma - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
  2. TERAZ.SK. Skladateľ filmovej hudby Vladimir Cosma sa dožíva 80 rokov [online]. TERAZ.sk, 2020-04-13, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
  3. Vladimir Cosma Biography, Songs, & Albums [online]. AllMusic, [cit. 2023-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Vladimir Cosma - YouTube [online]. www.youtube.com, [cit. 2023-05-01]. Dostupné online.
  5. Bienvenue sur notreCinema [online]. www.notrecinema.com, [cit. 2023-05-01]. Dostupné online.
  6. Vladimír Cosma, skladatel Tančírny a hudby k filmům s Belmondem, vystoupí na Prague Proms 2017 [online]. Jazz Port.cz, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]