Satan
O iných významoch výrazu Satan pozri Satan (rozlišovacia stránka).
Satan (po hebrejsky שָׂטָן Satan, po aramejsky שִׂטְנָא Śiṭnâ: obe slová znamenajú „protivník; obviňovateľ“) je anjel, démon alebo nižší boh v mnohých náboženstvách. Satan hrá rôzne úlohy v Koráne, Starom i Novom zákone a apokryfoch.
V hebrejskej Biblii (t. j. kresťanskom Starom zákone) je Satan anjel, ktorého Boh využíva na skúšanie ľudí z rôznych dôvodov, obyčajne súvisiacich s ich úrovňou zbožnosti (t. j. skúška Adama a Evy v knihe Genezis, Jób a Tobiáš). V apokryfoch a Novom zákone je Satan zobrazený ako zlý vzbúrený démon, ktorý je nepriateľom Boha a ľudstva. Hebrejské slovo satan (שָׂטָן , stn) pôvodne znamená protivník, žalobca, odporca, osočovateľ a je odvodené od slovesa s významom brániť; slovo satan bez člena značí akékoľvek ľudského protivníka, oponenta, žalobcu, zatiaľ čo osobu nebeského žalobcu ľudí – Satana – označuje slovo s členom (ha-satan). Gréčtina používa slová Διάβολος (diabolos = rozdeľovač; ohovárač; ten, ktorý rozdeľuje) a σατανάς (satanás). Veľmi známym židovským textom spomínajúcim opakovane Satana je kniha Jób. V Tanachu sa vyskytujú prekvapivé satanské tituly ako je Boží syn (Jób 1,6) alebo Žiarny alebo Svetlonos (Iz 14,12).[1]
V moderných abrahámovských náboženstvách je Satan obvykle zobrazovaný ako nadprirodzená bytosť, ktorá je ústredným stelesnením zla. Satan je tiež všeobecne známy ako diabol, „Knieža temnoty“. Diabol znamená aj ”rozdeľovač”; latinsky Diabolus spôsobiteľ rozkolu. Belzebub, Mefistofeles alebo Lucifer. V Talmude a niektorých častiach Kabaly je Satan niekedy nazývaný Samael; napriek tomu je väčšina židovskej literatúry toho názoru, že Samael je odlišný anjel. V odboroch angelológia a démonológia tieto rôzne mená niekedy označujú mnoho rôznych anjelov a démonov a panuje výrazná nezhoda o tom, či sú niektoré z týchto bytostí skutočne zlé.
Knihy Nového zákona používajú množstvo satanských titulov. Niektorý z nich sú: diabol (Mt 4,5), satan či Satan (Mk 1,13), had (Zj 12,15), drak, zvodca celej zeme (Zj 12,9), anjel priepasti, Abaddon, Hubiteľ ( Zj 9,11), Belzebul alebo Belzebub (Lk 11,15), Beliál alebo Beliar (2 Kor 6,15), nepriateľ (Mt 13,39), protivník (1 Petr 5,8), žalobca (Zj 12,10) ), vrah, klamár, otec klamstvá (Jn 8,44), anjel svetla (2 Kor 11,14), knieža alebo vládca tohto sveta (Jn 12,31), antikrist (1 Jn 4,3), Zlý (Mt 13 ,19).[2]
V islame je Satan známy ako Iblis (إبليس) alebo „Šajtan (شيطان)“, ktorý bol náčelníkom anjelov, než neposlúchol Alaha tým, že nepadol na zem pred Adamom, pretože neprijal človeka ako sebe nadriadeného. Islam opisuje Satana ako džina, bytosť stvorenú z ohňa a nie zo svetla ako anjela. Podľa teológa O. Havelky abrahamovské sväté Písma predstavujú Božieho anjela Satana ako významnú postavu priamo zasahujúcu do dejín spásy, aktívne sa vzťahujúce k človeku a jeho charakter vyjavujú v čase so vzrastajúcou intenzitou – od niekoľkých veršov v židovskom Tanachu, cez podrobnejšie predstavenie v Novom zákone , po najpodrobnejšie opis v nespočte veršov v moslimskom Koráne. Korán predstavuje Šajtána (z korene ŠTN, s významom prídavného mena zablúdený, vzdialený, ktoré možno aplikovať na človeka aj na džina) ako anjela menom Iblís stvoreného z ohnivej podstaty, ktorý sa odmietol skloniť pred Adamom a bol Bohom vyhnaný z raja, načo sa stal odporcom človeka.[3]
Zobrazovanie Satana
[upraviť | upraviť zdroj]V histórii umenia a literatúry bol Satan zobrazovaný rôznymi spôsobmi. Podľa populárneho výkladu knihy Genezis je Satan stotožňovaný s hadom, ktorý presvedčil Evu, aby okúsila zakázané ovocie; tak bol Satan často zobrazovaný ako plaz. V skutočnosti však Genezis priamo netvrdí, že by had mal ďalšiu identitu, či už Satana alebo akúkoľvek inú. Veľa biblistov tvrdí, že had v raji je jednoducho had, schopný hovoriť, argumentovať a pokúšať Evu, pretože ako v mnoho iných mýtoch o stvorení sveta to slúži vysvetľovaciemu účelu.
Populárny obraz Satana, prebraný zo zobrazovania gréckeho boha Pana, je capovi podobný netvor s rohami a kopytami držiaci trojzubec. V novoveku sa tento obraz Satana upravil do ľudskejšej podoby tmavého, hrozivo vyzerajúceho muža s briadkou. Satan zvykne byť tiež zobrazovaný ako šarmantný a príťažlivý muž, čo zodpovedá populárnej mytológii, podľa ktorej Satan získava duše ľudí tým, že využíva ich márnivosť a predkladá im lákavé pokušenia. Vzácne je Satan zobrazovaný ako žena, ako napr. vo filmoch Zmluva s diablom (2000), ale aj Umučenie Krista (2004). Existuje tiež niekoľko obrazov Satana ako krásneho anjela.
Satan v popkultúre
[upraviť | upraviť zdroj]
Keď sa Satan objavuje vo filmoch a televízii, býva často zobrazovaný ako muž s červenou kožou, rohmi na hlave, kopytami, chvostom a vidlami; inokedy vyzerá ako obyčajný človek a vo vzácnych prípadoch je počuť iba jeho hlas. Medzi známymi zobrazeniami Satana sú kreslené grotesky Warner Brothers, Exorcista W. Friedkina (1973), Omen: Prichádza Satan! Richarda Donnera (1976), Legenda Ridleyho Scotta (1985) a South Park. Vo filme Diablov advokát hral Satana Al Pacino.
V románe Ira Levina Rosemarino dieťa, ktorý sfilmoval Roman Polański, hlavnú hrdinku (Mia Farrowová) oplodní Satan a ona porodí jeho dieťa. V románe španielskeho prozaika Artura Pérez-Reverta Dumasov klub, sfilmovanom ako Deviata brána, hlavný hrdina (Johnny Depp) pátra po zmiznutej knihe, ktorá obsahuje postup pre otvorenie brány do pekla.
Využitie Satana ako stelesnenie zla ponúka mnoho dejových príležitostí. Seriál South Park napríklad dosahuje politicky satirického účinku tým, že Satan v ňom je týraným milencom (evidentne horšieho) Saddáma Husajna. Iní používajú zápasy hrdinov so Satanom na poukázanie ľudských slabostí a nedostatkov pri snahe viesť dobrý život – napríklad Zmluva s diablom (2000 ako remake filmu z r. 1967). A v hororovom žánri Satan poskytuje pôsobivého, takpovediac všemocného protivníka, ako v trilógii Omen.
William Peter Blatty, autor následne sfilmovanej knihy Exorcista, vyhlásil, že ju napísal s evanjelizačným zámerom zobraziť vrcholné zlo ako spôsob, ako pripomenúť svetu potrebu veriť vo vrcholné dobro, Boha.
Satan sa tiež objavuje v hudbe. Veľa rockových hviezd ako Rolling Stones, Ozzy Osbourne a AC/DC nahralo piesne o Satanovi. Napríklad mnoho Osbourneových albumov (sólových, aj s jeho pôvodnou skupinou Black Sabbath) oslavovalo alebo inokedy kritizovalo uctievanie diabla. Rolling Stones majú pieseň „Sympathy for the Devil“ (Sympatie k diablovi), ktorej cover verziu neskôr nahrali Guns N’ Roses pre film Interview s upírom podľa románu Anne Riceovej. Niektorí ľudia tvrdia, že v rôznych populárnych nahrávkach možno nájsť satanské posolstvá, ak sa pustia odzadu dopredu. Táto technika sa nazýva backmasking. [1]
Satanizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Satanizmus predstavuje väčší počet náboženských alebo filozofických hnutí, ktoré uctievajú Satana. Aj keď autentickosť historických záznamov uctievania Satana je otázna, niektorí dnešní ľudia sa označujú za satanistov. Niektorí z nich tvrdia, že Satan je reálna bytosť, druhí ho vidia ako symbol živočíšnej žiadostivosti ľudí a pre iných predstavuje symbol buričstva a individualizmu. Veľa z týchto posledných je členmi spoločenstva založeného v šesťdesiatych rokoch Antonom LaVeyom, autorom Satanskej biblie.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Satan v abrahamovských svatých Písmech 1/3: židovský Tanach [online]. Dingir, [cit. 2022-09-16]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Satan v abrahamovských svatých Písmech 2/3: křesťanský Nový zákon [online]. Dingir, [cit. 2022-09-16]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Satan v abrahamovských svatých Písmech 3/3: muslimský Korán [online]. Dingir, [cit. 2022-09-16]. Dostupné online. (po česky)