Rybojaštery
| Rybojaštery | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ichthyopterygia | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rybojaštery [1][2][3][4] (iné názvy:vodné jaštery[5], ichtyosaury[6][7], ichthyosaury[8], [ako rad aj:] rybojašterotvaré v širšom zmysle; lat. Ichthyopterygia, alebo [rad] Ichthyosauria v širšom zmysle) sú veľký taxón vyhnutých morských plazov z taxónu Neodiapsida. V súčasných systémoch často pozostáva z niekoľkých vyhynutých rodov a z radu rybojašterotvaré[1] (Ichthyosauria) v užšom zmysle.
Zaradenie v systéme
[upraviť | upraviť zdroj]Taxón Ichthyopterygia sa od roku 2014 často radí do taxónu Ichthyosauriformes (=Ichthyopterygia + Nasorostra) a ten sa zas radí do taxónu Ichthyosauromorpha (=Ichthysauriformes + Hupehsuchia). Ichthyosauromorpha (resp. do roku 2014 priamo Ichthyoptergia) sa dnes zaraďuje:
- buď niekde vedľa taxónu Archosauromorpha (a to niekedy presnejšie v rámci taxónu Euryapsida/Enopliosauria),
- alebo vedľa taxónov Archosauromorpha a Lepidosauromorpha,
- alebo do Archosauromorpha,
- alebo do Lepidosauromorpha.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Rybojaštery vznikli už pred existenciou dinosaurov v spodnom triase a pretrvali až do strednej kriedy, približne do obdobia pred 90 mil. rokov.
Prvé rybojaštery sa objavili na začiatku triasu a pravdepodobne sa vyvinuli zo suchozemských plazov, nevie sa však, z ktorej ich staršej skupiny. Rybojaštery boli pozoruhodne prispôsobené životu pod vodou. Už Mixosaurus, jeden z prvých rodov rybojašterov, sa výborne prispôsobil životu vo vode: nohy sa mu zmenili na široké pádla a slúžili na kormidlovanie, veľkú plutvu mal aj na chrbte. Mixosaurus, čo v preklade znamená „zmiešaný jašter“, dostal pomenovanie podľa toho, že to bol medzistupeň na vývojovom rebríčku rybojašterov. Na rozdiel od svojich vyvinutejších súkmeňovcov mal tento plaz zmiešané črty primitívnych aj moderných rybojašterov: mal už na rozdiel od svojich predkov vyvinutú chrbtovú plutvu, ale ešte nemal vyvinutú chvostovú plutvu, mal podobnú plutvu ako dnešné úhory, takže bol pravdepodobne pomalší ako moderné rybojaštery.
Moderné rybojaštery mali chvostovú plutvu v polohe tej istej ako dnešné drsnokožce. Tieto morské plazy mali jedny z najväčších očí v živočíšnej ríši a ich stavce boli podobné hokejovému puku. Rybojaštery sa živili rybami, ktoré chytali do dlhých a úzkych čeľustí, obrúbených nespočetnými ostrými a hrotitými zubmi. Svojim hydrodynamyckým tvarom tela a zobcom pripomínali rybojaštery dnešné delfíny. Rybojaštery sa tak dokonale prispôsobili podmienkam v mori, že nepotrebovali raz za rok vyliezť na súš a naklásť tam vajcia, ako to robili (a dodnes aj robia) morské korytnačky. Problém vyriešili tak, že privádzali na svet živé mláďatá.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rybojaštery
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rybojaštery
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
- ↑ Ichthyosauria. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 640.
- ↑ LENOCHOVÁ, Mária et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-02318-X. s. 158
- ↑ praplazy. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 397.
- ↑ vodné jaštery. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 670.
- ↑ THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.) S. 51.
- ↑ UŠÁKOVÁ, Katarína; MATIS, Dušan; KOVÁČ, Vladimír. Biológia pre gymnázia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 87 s. ISBN 80-08-03328-2. S. 72.
- ↑ praplazy. In: Pyramída. s. 4727