Prolín
Prolín | ||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | ||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C5H9NO2 | |||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | ||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 115,1 u | |||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 115,13 g/mol | |||||||||||||||||||
Teplota rozkladu | 205-228 °C | |||||||||||||||||||
Hustota | 1,35 – 1,38 g/cm³ (25 °C) | |||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | ||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 147-85-3 (L-prolín) 344-25-2 (D-prolín) 609-36-9 (racemát) | |||||||||||||||||||
EINECS číslo | 205-702-2 | |||||||||||||||||||
Číslo RTECS | TW3584000 | |||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | ||||||||||||||||||||
Prolín (skratka Pro alebo P[1]) je jedna zo základných dvadsiatich proteínogénnych aminokyselín, ktorá vo svojej štruktúre neobsahuje primárnu aminoskupinu (NH2), ale sekundárnu (NH). Prolín sa radí medzi nepolárne aminokyseliny a nepatrí medzi esenciálne aminokyseliny.
Prolín je nezlučiteľný s niektorými sekundárnymi štruktúrami proteínov (α-helix, β-list), zato sa veľmi často vyskytuje v β-otáčkach.[2] Dôvodom je rigidita jeho bočného reťazca a práve jeho sekundárna aminoskupina, ktorá v peptidovej väzbe stabilizuje cis-konfiguráciu (na rozdiel od bežnejšej a stabilnejšej trans-konfigurácie). Cis-konfigurácia mení smer peptidového reťazca (preto narušuje štruktúru α-helixu i β-listu) a naopak stabilizuje β-otáčku. Niektoré bielkoviny vo svojej štruktúre vyžadujú prítomnosť cis-konfiguráciu peptidovej väzby u aminokyseliny pred prolínom na niektorých pozíciách v sekvencii. Cis-trans izomerizáciu tejto peptidovej väzby katalyzujú prolylizomerázy.
Deriváty
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi významné deriváty prolínu patrí 4-hydroxyprolín, ktorý vzniká postranslačnou hydroxyláciou prolínu v kolagéne.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nomenclature and Symbolism for Amino Acids and Peptides [online]. iupac.qmul.ac.uk, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
- ↑ IMAI, Kenichiro; MITAKU, Shigeki. Mechanisms of secondary structure breakers in soluble proteins. BIOPHYSICS, 2005, roč. 1, s. 55–65. Dostupné online [cit. 2022-09-30]. ISSN 1349-2942. DOI: 10.2142/biophysics.1.55. (po anglicky)
- ↑ SZPAK, Paul. Fish bone chemistry and ultrastructure: implications for taphonomy and stable isotope analysis. Journal of Archaeological Science, 2011-12-01, roč. 38, čís. 12, s. 3358–3372. Dostupné online [cit. 2022-09-30]. ISSN 0305-4403. DOI: 10.1016/j.jas.2011.07.022. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prolín
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prolin na českej Wikipédii.