Pálium (rímskokatolícka cirkev)
Pálium je pevná stuha kruhového tvaru, ktorá je asi päť cm široká, má dva voľné konce visiace na hruď a na chrbát, je zdobená 6 krížmi vyšitými čiernym hodvábom, a je súčasťou liturgického odevu pápeža a arcibiskupov-metropolitov latinskej cirkvi. Nosí sa na omšovom ornáte.
Pálium prísluší pápežovi, ktorý ho smie nosiť kdekoľvek a ďalej arcibiskupovi-metropolitovi, ktorý ho smie nosiť len v rámci svojej cirkevnej provincie (na území svojej arcidiecézy a sufragánnych diecéz). Vo východných cirkvách sa pálium nazýva omofor, má odlišný tvar a je súčasť liturgického odevu každého biskupa.
Výroba a požehnanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pália sa vyrábajú z vlny dvoch oviec, ktoré požehnáva pápež na sviatok sv. Agnesy (21. januára). V súčasnosti už ich vlna nepostačuje pre všetkých novomenovaných metropolitov, pridáva sa aj iná vlna. Vlnu spracovávajú klauzúrne sestry kláštora Santa Cecila v Trastevere. V predvečer sviatku sv. Petra a Pavla sa prenesú nové páliá do Chrámu sv. Petra a uložia sa pod hlavný oltár baziliky – ku hrobu sv. Petra. Týmto sa pália stávajú relikviami per contactum (dotykom).
Význam a právne zakotvenie pália
[upraviť | upraviť zdroj]Pálium symbolizuje spoluúčasť metropolitov na pastierskej moci pápeža. Pália poväčšine odovzdáva pápež metropolitom na sviatok svätých Petra a Pavla (29. júna) v Ríme. Slávnostné odovzdávanie je spojené s prísahou vernosti metropolitov voči pápežovi a jeho nástupcom. Cirkevné právo latinskej cirkvi určuje, že metropolita je povinný do troch mesiacov od svojej vysviacky, alebo ak už bol vysväteený do troch mesiacov od kánonického prevzatia úradu, osobne, alebo prostredníctvom zástupcu požiadať pápeža o pálium.[1] V stredoveku bolo nosenia pália obmedzené iba na niektoré dni. V priebehu 11. storočia bol počet týchto dní postupne zvyšovaný pápežskými privilégiami.
Slávnosť odovzdávania pálií je fakticky jediná možnosť, keď nosí pálium viac arcibiskupov súčasne, keďže pálium smú metropoliti nosiť len na území svojej cirkevnej provincie. V súčasnosti metropoliti smú nosiť pálium aj v prítomnosti pápeža, ak je tento na návšteve v ich provincii. Predchádzajúce kódexy cirkevného práva takúto možnosť zakazovali.
Pálium je neprenosné a pri úmrtí jeho nositeľa sa pochováva s ním. Ak metropolita je vymenovaný za metropolitu inej provincie je povinný požiadať o nové pálium.[2]
Výnimočne môže pápež udeliť pálium aj arcibiskupovi, ktorý nie je metropolitom. Príkladom takéhoto udelenia je pálium pre dekana kardinálskeho zboru. Pápež Ján Pavol II. ho udelil vtedajšiemu dekanovi Josephovi Ratzingerovi a pápež Benedikt XVI. ho udelil Angelovi Sodanovi.[3] Iná výnimka bola udelená Jánovi Sokolovi, ktorý mohol používať pálium aj po tom, čo prestal byť metropolitom.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kódex kánonického práva [online]. [Cit. 2012-12-27]. Kapitola kánon 437 § 1. Dostupné online.
- ↑ Kódex kánonického práva [online]. [Cit. 2012-12-27]. Kapitola kánon 437 § 3. Dostupné online.
- ↑ Pálium pre 33 nových arcibiskupov. Katolícke noviny (SSV), 10. júl 2005, čís. 28. Dostupné online [cit. 2012-12-27]. ISSN 0139-8512. [nefunkčný odkaz]
- ↑ TK KBS. Benedikt XVI. zreorganizoval Rímskokatolícke diecézy na Slovensku [online]. 14. 02. 2008 12:16, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálium (rímskokatolícka cirkev)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Benedikt XVI. mení pálium [online]. TKKBS, 27. 06. 2008 10:26, [cit. 2013-03-01]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Palium na nemeckej Wikipédii a Pallium na českej Wikipédii.