Olympiastadion (Berlín)
Olympiastadion Berlin | |
| |
Základné údaje | |
---|---|
Štát | Nemecko |
Poloha | Berlín |
Svetové súradnice | 52°18′19″S 13°08′32″V / 52,3053°S 13,1422°VSúradnice: 52°18′19″S 13°08′32″V / 52,3053°S 13,1422°V |
Otvorený | 1. august 1936 |
Prestavaný | 1947, 2000-2004 |
Majiteľ | Government of Berlin |
Správca | Olympiastadion Berlin GmbH |
Povrch | tráva |
Cena výstavby | €43M (1936) €297M (2016) |
Architekt | Werner March/Albert Speer (1936) Friedrich Wilhelm Krahe (1974) |
Kapacita | 74 475 [1] |
Rozmery | 105 x 68m |
Kluby | |
Hertha Berlín | |
Poloha | |
Poloha v rámci Nemecka
| |
Olympiastadion je športový štadión v Berlíne, Nemecko. Pôvodne ho postavil Werner March pre letné olympijské hry v roku 1936. Počas olympijských hier sa predpokladala rekordná návštevnosť viac ako 100 000 ľudí. Dnes je štadión súčasťou Olympiaparku Berlín.
Po rekonštrukcii v roku 2004 má Olympiastadion stálu kapacitu 74 475 miest a je najväčším štadiónom v Nemecku na medzinárodné futbalové zápasy. Olympiastadion je štadiónom štvrtej kategórie UEFA.
Okrem toho, že sa aréna využíva ako atletický štadión, vybudovala si aj futbalovú tradíciu. Od roku 1963 je domovom klubu Hertha BSC. V roku 1974 hostila tri zápasy majstrovstiev sveta vo futbale. Bola zrekonštruovaná pre majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2006, keď hostila šesť zápasov vrátane finále. Každoročne sa na tomto mieste koná finálový zápas DFB-Pokal. Olympiastadion Berlín hostil Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011, ako aj finále Ligy majstrov UEFA 2015.
Bude hostiť šesť zápasov EURO 2024 vrátane finále.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]1916 - 1934: Nemecký štadión
[upraviť | upraviť zdroj]Počas letných olympijských hier v roku 1912 Medzinárodný olympijský výbor (MOV) určil mesto Berlín za hostiteľa letných olympijských hier v roku 1916. Štadión navrhnutý Nemeckom pre toto podujatie sa mal nachádzať v Charlottenburgu v Grunewaldskom lese na západe Berlína - preto bol štadión známy aj ako Grunewaldstadion. Na tomto mieste už existovala dostihová dráha, ktorá patrila berlínskemu dostihovému zväzu, a na Jesse-Owens-Allee sa dodnes zachovali staré pokladničné búdky. Nemecká vláda sa rozhodla nestavať v neďalekom lese Grunewald, ani neobnovovať už existujúce budovy. Kvôli tomuto želaniu si najala toho istého architekta, ktorý pôvodne postavil „Rennverein“, Otta Marcha.
V roku 1916 však boli olympijské hry zrušené kvôli prvej svetovej vojne.V roku 1920 boli severovýchodne od štadióna postavené prvé budovy školy „Deutsches Sportforum“ (Nemecké športové fórum), ktorá sa venovala výučbe profesorov telesnej výchovy a štúdiu športových vied. V rokoch 1926 až 1929 boli synovia Otta Marcha (Werner a Walter) poverení výstavbou prístavby týchto inštitúcií, hoci jej dokončenie sa oneskorilo až do roku 1936.
1936 - 1945: Olympiastadion
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1931 Medzinárodný olympijský výbor vybral Berlín za hostiteľa 11. letných olympijských hier. Pôvodne sa nemecká vláda rozhodla iba obnoviť starší Olympiastadion (Olympijský štadión) z roku 1916, pričom na tento účel bol opäť poverený Werner March.
Keď nacistická strana vyhrala v roku 1933 v Nemecku voľby, rozhodla sa využiť olympijské hry na výstavbu nového štadióna a olympijského komplexu v Berlíne v roku 1936. Führer a ríšsky kancelár Adolf Hitler nariadil výstavbu veľkého športového komplexu v Grunewalde s názvom „Reichssportfeld“ s novým Olympiastadionom [potrebná citácia]. architekt Werner March zostal zodpovedný za projekt, pričom mu pomáhal jeho brat Walter. Keď bol komplex postavený, vlastnila ho kráľovská rodina Hohenzollernovcov (konštitučná monarchia Nemecka), ktorá si ho ponechala aj po skončení hier.
Výstavba prebiehala v rokoch 1934 až 1936. Keď bol Ríšsky športový areál dokončený, mal rozlohu 132 hektárov (330 akrov) a pozostával (od východu na západ): Olympiastadion, Maifeld (Majáles, kapacita 50 000 divákov) a amfiteáter Waldbühne (kapacita 25 000 divákov), okrem toho v severnej časti boli rôzne miesta, budovy a zariadenia pre rôzne športy (napríklad futbal, plávanie, jazdecké podujatia a pozemný hokej).
Werner March postavil nový Olympiastadion na základoch pôvodného Deutsches Stadion, pričom spodná polovica stavby bola opäť zapustená 12 metrov pod úroveň terénu.
Kapacita Olympiastadionu dosiahla 110 000 divákov. Disponoval aj špeciálnou tribúnou pre Adolfa Hitlera a jeho politických spolupracovníkov. Na jeho konci, zarovnanom so symetricky riešeným usporiadaním budov Olympijského námestia a smerom k Maifeldu, sa nachádzala Maratónska brána s veľkou nádobou na olympijský oheň.
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Zvonica korunovala západný koniec Reichssportfeldu zasadeného medzi poschodia Maifeldských tribún. Bola vysoká 77 metrov (247 stôp). Z jej vrcholu bolo možné pozorovať celý Berlín. Počas hier ju ako pozorovateľňu využívali administrátori, policajní úradníci, lekári a médiá.
Vo veži sa nachádzal olympijský zvon. Na jeho povrchu boli olympijské kruhy s orlom, rok 1936, Brandenburská brána, dátum 1. - 16. augusta a motto medzi dvoma hákovými krížmi: Volám mládež sveta[2] a 11. Olympijské hry Berlín - hoci išlo o X. (letné) olympijské hry, boli to Hry XI. olympiády.
Zvonica bola jedinou časťou Reichssportfeldu, ktorá bola počas vojny zničená. Tretia ríša používala konštrukciu veže na uskladnenie archívov. Sovietske vojská zapálili jej obsah a premenili vežu na provizórny komín.Konštrukcia vyšla z požiaru značne poškodená a oslabená.
V roku 1947 britskí inžinieri vežu zbúrali, v roku 1962 ju však precízne zrekonštruovali. Olympijský zvon (ktorý požiar prežil a zostal na svojom mieste vo veži) spadol zo 77 metrov, praskol a odvtedy nemohol znieť. V roku 1956 bol zvon zachránený, len aby bol použitý ako cvičný terč na streľbu protitankovou muníciou. Poškodený starý zvon prežil a slúži ako pamätník.
Rekonštrukcia veže sa uskutočnila v rokoch 1960 až 1962, opäť podľa pôvodných plánov architekta Wernera Marcha. Súčasná veža sa stala významným turistickým cieľom, z ktorého sa naskytá panoráma Berlína, Spandau, Havelského údolia, Postupimu, Nauenu a Hennigsdorfu.
Najvýznamnejšia bitka okolo Olympiastadionu sa odohrala v apríli 1945, keď sovietska armáda bojovala o jeho dobytie. Bolo to počas záverečnej bitky druhej svetovej vojny v Európe, pričom cieľom spojencov bola totálna invázia do Berlína. Olympiastadion prežil vojnu takmer nedotknutý, utrpel len zásah guľometných striel.
1945-1990: Západný Berlín
[upraviť | upraviť zdroj]Po vojne sa bývalý Reichssportfeld stal sídlom britských okupačných vojenských síl. Administratíva sa usídlila v severovýchodných budovách, ktoré v 20. rokoch 20. storočia navrhli bratia Marchovci a ktoré Tretia ríša využívala pre oficiálne športové organizácie, ako napríklad Ríšsku akadémiu telesnej výchovy, a ktoré do roku 1936 rozšírila o „Dom nemeckého športu“ (Haus des deutschen Sport) a ďalšie budovy (od roku 1994 patria Olympiaparku Berlín, centrálnemu športovému zariadeniu mesta Berlín). Čoskoro britské jednotky zrenovovali vojnou poškodené budovy, ale aj upravili interiéry podľa svojich špecifických potrieb (jedna telocvičňa bola prerobená na jedáleň, iná na garáž). Od roku 1951 do roku 2005 bola na Olympijskom námestí obrovská anténa vysielajúca pre všetky prenosné rádiá v Berlíne.
Odvtedy až do roku 1994 a ich odchodu organizovali britské sily na Maifelde každoročné oslavy oficiálnych narodenín kráľovnej za účasti tisícov divákov z Berlína. V 60. rokoch 20. storočia predstavili americké vojenské a stredoškolské futbalové tímy státisícom Berlínčanov na štadióne americký futbal v exhibičných zápasoch.
V týchto rokoch sa na Olympiastadione hrali futbalové zápasy Bundesligy, pričom miestnym tímom bola Hertha BSC. V Maifelde sa konalo aj niekoľko súťaží vo futbale, ragby a póle. V lete sa vo Waldbühne obnovili koncerty vážnej hudby a hrali sa tu filmy. Divadlo sa využívalo aj ako improvizovaný ring na boxerské zápasy.
1990-2004: Zjednotený Berlín
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1998 Berlínčania diskutovali o osude Olympiastadionu vzhľadom na dedičstvo, ktoré pre Nemecko predstavoval. Niektorí chceli štadión zbúrať a postaviť nový od základov, iní ho chceli nechať pomaly chátrať „ako Koloseum v Ríme“. Nakoniec sa rozhodlo, že sa Olympiastadion zrekonštruuje.
FIFA ho vybrala ako jedno z dejísk majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006. Štát Berlín najal konzorcium zložené zo spoločností Walter Bau AG a DYWIDAG, ktoré získalo koncesiu v hodnote 45 miliónov eur. Konzorcium spolu s Herthou BSC a berlínskou vládou prevzalo po prestavbe zodpovednosť za prevádzku zariadení. Rekonštrukcia sa začala 3. júla 2000 slávnostným ceremoniálom, ktorému predsedal kancelár Gerhard Schröder v sprievode Eberharda Diepgena (primátora Berlína), Franza Beckenbauera a Prof. Dr. Ignaza Waltera.
2004 - súčasnosť: Viacúčelová aréna
[upraviť | upraviť zdroj]Oslavy znovuotvorenia nového olympijského štadióna sa uskutočnili 31. júla 2004 a 1. augusta 2004. V tento deň, v sobotu, sa oslava začala vystúpením skupín Pink, Nena a Daniel Barenboim, a vyvrcholila v noci slávnostným otvorením. Druhý deň sa hrali priateľské zápasy medzi rôznymi kategóriami klubu Hertha BSC a hosťujúcimi tímami. 8. septembra 2004 hrala Brazília s Nemeckom.
V rokoch 2003 až 2007 bol štadión domovom klubu Berlin Thunder.
V roku 2011 sa tu konal Svetový festival kultúry organizovaný organizáciou Art of Living, na ktorom 70 000 ľudí meditovalo za mier.[3]
V roku 2018 sa tu konali Majstrovstvá Európy v atletike 2018.
Renovácia
[upraviť | upraviť zdroj]So zámerom vytvoriť komornejšiu atmosféru pre futbalové zápasy bola hracia plocha znížená o 2,65 m. Bolo vykopaných približne 90 000 metrov kubických piesku. Spodná úroveň sedadiel na štadióne bola zbúraná a prestavaná pod úplne iným uhlom sklonu.
Strecha bola rozšírená na celkovú plochu 37 000 štvorcových metrov (400 000 štvorcových stôp), pričom 20 stĺpov podopierajúcich strechu nesie hmotnosť 3 500 ton ocele. Strecha sa týči 68 metrov (223 stôp) nad sedadlami a je tvorená priehľadnými panelmi, ktoré umožňujú prúdenie slnečného svetla počas dňa. Západná časť (na Maratónskom oblúku) je otvorená, aby divákom odhalila zvonicu.
Zohľadnil sa aj faktor ochrany Olympiastadionu ako historickej pamiatky, najmä pokiaľ ide o zachovanie prírodných kamenných blokov. Po kritike sa farba atletickej dráhy okolo hracej plochy zmenila z červenej na modrú, čo odráža farby Herthy BSC.
Pri rekonštrukcii sa použilo 70 000 metrov kubických betónu a 20 000 metrov kubických železobetónových prefabrikátov. Približne 12 000 metrov kubických betónu bolo zbúraných a odstránených a 30 000 metrov kubických prírodného kameňa bolo obnovených.
Olympiastadion bol vybavený najmodernejšou technológiou umelého osvetlenia a ozvučenia. Má 113 VIP tribún, súbor reštaurácií a dve podzemné garáže (pre 630 áut). Celkové náklady na prestavbu a zosilnenie boli 242 miliónov eur.
Kapacita
[upraviť | upraviť zdroj]Nový olympijský štadión má najvyššiu kapacitu všetkých sedadiel v Nemecku. Jeho stála kapacita je 74 475 miest.[4] Horné poschodie má 31 radov sedadiel s priemerným sklonom 23° a je na ňom 36 455 miest, z toho 36 032 bežných miest, 290 miest na novinárskej tribúne a 133 miest v skyboxoch. Spodná úroveň má 42 radov sedadiel v priemernom sklone 25,4° a nachádza sa na nej 38 020 miest, z toho 32 310 bežných miest, 560 miest v lóži, 563 miest v salóniku (rozšíriteľnom na 743 miest), 4 413 miest pre biznis a 174 miest pre vozíčkarov.[5]
Na niektoré futbalové zápasy, ako napríklad medzi Herthou BSC a FC Bayernom Mníchov, môže byť kapacita dočasne rozšírená. K tomu slúži mobilná tribúna nad maratónskym oblúkom. Rozšírená kapacita v roku 2014 dosiahla 76 197 miest.[6][7]
Jediné štadióny v Nemecku, ktoré majú vyššiu celkovú kapacitu, sú Signal Iduna Park v Dortmunde a Allianz Arena v Mníchove. Signal Iduna Park a Allianz Arena majú plochy na sedenie aj státie a ich celková kapacita na sedenie je nižšia ako kapacita Olympiastadionu. Celková kapacita Allianz Areny je tiež nižšia ako rozšírená kapacita Olympiastadionu.
Významné udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]Olympiastadion bol počas olympijských hier v roku 1936 držiteľom svetového rekordu v návštevnosti baseballového zápasu, o ktorom sa predpokladá, že bol viac ako 100 000 divákov.
V rokoch 1990 až 1994 sa na štadióne konalo päť zápasov American Bowls. Štadión bol tiež domovom Berlin Thunder, tímu amerického futbalu v NFL Europe, od roku 2003 až do roku 2007, keď prevádzkovateľ ligy, americká Národná futbalová liga, zrušil túto finančne stratovú súťaž.
Na štadióne sa konal aj festival svetovej kultúry. V roku 2011 oslavovala nadácia Art of Living 30 rokov svojej služby ľudstvu.
Na štadióne sa od roku 1937 každoročne koná aj Internationales Stadionfest, ktorý bol do roku 2010 podujatím Zlatej ligy IAAF.
Na štadióne sa v roku 2009 konali majstrovstvá sveta v atletike, na ktorých Usain Bolt prekonal svetové rekordy v behu na 100 a 200 metrov.
Letné olympijské hry 1936
[upraviť | upraviť zdroj]1. augusta 1936 olympijské hry slávnostne otvorila hlava štátu Adolf Hitler a olympijský kotol zapálil atlét Fritz Schilgen. Na všetky podujatia letných olympijských hier 1936 sa predali štyri milióny vstupeniek. Boli to zároveň prvé olympijské hry s televíznym prenosom (25 diváckych miest bolo rozmiestnených po celom Berlíne a Postupime) a rozhlasovým prenosom v 28 jazykoch (20 rozhlasových vozov a 300 mikrofónov).
Kým v roku 1928 sa olympijský oheň po prvýkrát použil v Amsterdame, v roku 1936 sa v Berlíne zaviedla maratónska cesta olympijskej pochodne z gréckej Olympie, ktorá prešla šesť hraníc a do Berlína merala 3 000 km cez Grécko, Bulharsko, Juhosláviu, Maďarsko, Československo, Rakúsko a Nemecko. Pôvodná myšlienka tejto štafety s olympijskou pochodňou patrila Carlovi Diemovi, ktorý bol politickým poradcom ministra propagandy Josepha Goebbelsa a špecializoval sa na olympijské záležitosti. Olympijské hry boli námetom propagandistického filmu Olympia (1938) režisérky Leni Riefenstahlovej.
Jednou z najpamätnejších udalostí spomedzi športových súťaží bolo vystúpenie afroamerického atléta Jesseho Owensa, ktorý reprezentoval Spojené štáty americké. Owens získal zlatú medailu v behu na 100, 200, v skoku do diaľky a v štafete 4 x 100. Jedna z hlavných ulíc pred štadiónom je na počesť jeho výkonu pomenovaná Jesse Owens Allee. Na štadióne sa konali aj preteky v jazdeckom skákaní, futbale a hádzanej.
Majstrovstvá sveta vo futbale 1974, skupina A
[upraviť | upraviť zdroj]Na Olympiastadione sa odohrali tri zápasy skupiny A (Západné Nemecko, Čile, Východné Nemecko a Austrália). Tretí zápas, Austrália - Čile, sa hral v prívalovom daždi. Historický zápas medzi dvoma nemeckými tímami sa však hral v Hamburgu. Turnaj vyhrali hostitelia, Západné Nemecko.
Finále Ligy majstrov UEFA 2015
[upraviť | upraviť zdroj]V máji 2013 bol Olympiastadion zvolený za dejisko finále Ligy majstrov 2015.[8] FC Barcelona získala svoj piaty titul a zavŕšila druhý treble.
Svetové letné hry špeciálnych olympiád 2023
[upraviť | upraviť zdroj]17. júna 2023 sa na Olympijskom štadióne konal otvárací ceremoniál Svetových letných hier špeciálnych olympiád 2023.[9]
UEFA Euro 2024
[upraviť | upraviť zdroj]Olympiastadion bude hostiť šesť zápasov EURO 2024 vrátane 16. kola, štvrťfinále a finále 14. júla 2024.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ UEFA EURO 2024 final in the Olympiastadion Berlin – Olympiastadion Berlin [online]. olympiastadion.berlin, [cit. 2024-06-11]. Dostupné online.
- ↑ https://www.olympic.org/uk/games/past/collector_uk.asp?type=5&id=29&OLGT=1&OLGY=1936
- ↑ Mass Meditating For World Peace: 70,000 Gather At World Culture Festival [online]. HuffPost, 2011-07-05, [cit. 2024-06-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Stadion - Olympiastadion Berlin [online]. web.archive.org, 2017-03-12, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. Archivované 2017-03-12 z originálu.
- ↑ Stadion - Olympiastadion Berlin [online]. web.archive.org, 2017-03-12, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. Archivované 2017-03-12 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2024-06-12]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ MEDIENGRUPPE, FUNKE. Berliner Olympiastadion erhält 405 zusätzliche Sitze [online]. www.morgenpost.de, 2014-03-24, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ 2015 Champions League Final to Be Held in Berlin Germany. Der Spiegel, 2013-05-23. Dostupné online [cit. 2024-06-12]. ISSN 2195-1349. (po anglicky)
- ↑ Special Olympics World Games sind eröffnet [online]. kicker, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ UEFA EURO 2024 final in the Olympiastadion Berlin – Olympiastadion Berlin [online]. olympiastadion.berlin, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olympiastadion (Berlin) na anglickej Wikipédii.
- Štadióny v Nemecku
- Futbalové štadióny
- Futbal v Nemecku
- Šport v Berlíne
- Hertha BSC
- Architektúra z 1936
- Olympijské štadióny
- Štadióny Majstrovstiev sveta vo futbale 1974
- Štadióny Majstrovstiev sveta vo futbale 2006
- Majstrovstvá sveta v atletike 2009
- Štadióny Majstrovstiev Európy vo futbale 2024
- Letné olympijské hry 1936