Menšinová vláda
Menšinová vláda (alebo minoritná vláda) je forma vlády vyskytujúca sa v parlamentných demokraciách, kde vládnuca strana alebo koalícia vládnucich strán nedisponuje väčšinou kresiel v parlamente. Schvaľovanie legislatívy býva preto spravidla pre vládnucu stranu obťažnejšie. Tieto strany zvyčajne vytvoria dohodu s jednou z opozičných strán poskytujúcou stabilnú väčšinu, ale môžu byť aj bez regulárnej podpory spoliehajúc sa na podporu zo strany jednej z opozičných strán v závislosti od konkrétneho prípadu.[1] Pre menšinovú vládu je charakteristická aj menšia stabilita, keďže opozičné strany sa môžu hocikedy spojiť a vysloviť vláde nedôveru.
Vo svete
[upraviť | upraviť zdroj]V niektorých krajinách sveta sú menšinové vlády bežné. Napríklad v Kanade ich od roku 1873 bolo už 15. Súčasná, rovnako ako aj predchádzajúca, vláda Justina Trudeaua je tiež menšinová.[2] V Nordických štátoch je menšinová vláda jednej strany podporovaná niekým z opozície zvykom, Dánsko a Švédsko majú takú vládu aj v súčasnosti.[3] V Nórsku momentálne vládne menšinová vláda tvorená Nórskou stranou práce a Stranou stredu.[4]
Austrália zažila menšinovú vládu štyrikrát. Prvý raz sa tak stalo po voľbách v roku 1940, keď Národno-liberálna koalícia získala v parlamente 36 kresieľ zo 74 a bola schopná vládnuť vďaka podpore dvoch nezaradených poslancov.[5] Táto vláda však prežila len do roku 1941, keď jej bola vyslovená nedôvera. Ďaľšiu menšinovú vládu tak sformovala Austrálska strana práce, ktorá bola tiež podporovaná práve dvomi vyššie spomínanými poslancami. Tretia menšinová vláda v Austrálii vládla v rokoch 2010 až 2013, tiež vedená Australskou stranou práce podporovanou štyrmi nezaradenými poslancami a jedným poslancom zo Strany Zelených.[6] Štvrtýkrát sa tak stalo v roku 2018 po konfliktoch vo vládnucej koalícii, ktorá vyústila v podanie demisie premiéra Malcolma Turnbulla.[7] Nová vláda Scotta Morrisona bola už menšinová.
Na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Samostatné Slovensko zažilo zatiaľ tri menšinové vlády, z ktorých všetky tri ale začínali v parlamente s väčšinou. Prvou z nich bola druhá vláda Vladimíra Mečiara, ktorá sa do menšiny dostala po vystúpení niekoľkých poslancov vládnych strán SNS a HZDS z ich poslaneckých klubov.[8] Druhou v poradí bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorú pre rôzne krízy a nezhody prestala podporovať časť poslaneckého klubu strán SDKÚ, ANO, a nakoniec aj celý poslanecký klub KDH.[9] Treťou bola vláda Eduarda Hegera, ktorá sa stala meňsinovou po odchode strany SaS z koalície.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Správa o úlohe opozície v demokratickom parlamente : prijatá Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) na jej 84. plenárnom zasadnutí (Benátky 15. – 16. október 2010) [online]. Košice: Ústavný súd SR, [2014], [cit. 2022-09-25]. Dostupné online.
- ↑ TASKER, John Paul. Canadians have re-elected a Liberal minority government. Canadian Broadcasting Corporation, 20 September 2021. Dostupné online [cit. 2022-09-25].
- ↑ Frederiksen to become Denmark’s youngest PM after left-wing parties reach deal [online]. . Dostupné online.
- ↑ TASR. Menšinovú vládu v Nórsku zostaví Strana práce a agrárna Strana. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2021-10-08. Dostupné online [cit. 2022-09-25]. ISSN 1336-720X.
- ↑ AUSTRALIAN LEGISLATIVE ELECTION OF 21 SEPTEMBER 1940. In: Psephos : Adam Carr's Election Archive [online]. Melbourne: Adam Carr, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online.
- ↑ HORNE, Nicholas. Hung parliaments and minority governments [online]. Parliament of Australia, 2010-12-23, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Australia's outgoing PM to resign from parliament leaving govt one-seat majority at risk [online]. . Dostupné online.
- ↑ JANCURA, Vladimír. Keď vlády padali a volebné obdobia sa skracovali. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2018-03-19. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 1336-197X.
- ↑ HUTKO, Dominik. Dzurinda mesiace fungoval v menšinovej vláde. Hegerovi ponúka návod na prežitie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-09-06. Dostupné online [cit. 2022-09-25]. ISSN 1336-197X.
- ↑ TAKÁČ, Adam. Koaličná kríza : Ministri SaS podali demisie. Vstupujeme do menšinovej vlády, vyhlásil Heger. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-09-05. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 1336-720X.