Maximilián Hell
| Maximilián (Rudolf) Hell | |
 | |
| Narodenie | 15. máj 1720 Štiavnické Bane, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. apríl 1792 (71 rokov) Viedeň |
| Profesia | astronóm, matematik a fyzik |
| Odkazy | |
| Commons |  Maximilián Hell |
Maximilián (Rudolf) Hell (nem. Maximilian (Rudolph) Höll/Hell, maď. Hell Miksa; * 15. máj 1720, Štiavnické Bane – † 14. apríl 1792, Viedeň) bol katolícky kňaz, jezuita, astronóm, matematik a fyzik slovenského pôvodu.
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici je zapísaný ako Maximilianus Rudolphus Winthsachtiensis. Parentes D[ominus] Matthæus Cornelius Höll, et Julka Victoria. (preklad: Maximilián Rudolf z Vindšachtu [dnes časť Štiavnických Baní]. Rodičia Pán Matúš Kornel Höll a Julianna Viktória). Ako jeho materinský jazyk prichádza do úvahy nemčina a slovenčina, pretože pri jeho zápise do jezuitského rádu vo veku 18. rokov (1738) je uvedená položka Quas linguas calleat: Latinam, German. et Slav. bene. (preklad: Ktoré jazyky ovláda: Latinský, nem. a sloven. dobre).
O jeho otcovi menom Matthäus Cornelius Höll sa z roku 1707 zachoval úradný zápis, že je natione Bohemus ex Schlackenberg (preklad: českej nácie zo Schlackenbergu). "Natione Bohemus" môže znamenať z Čiech/Česka, narodený v Česku/Čechách, českej národnosti, ale označovali sa tak vtedy niekedy aj uhorskí Slováci (no spravidla protestanti). "Schlackenberg" sa spravidla (najmä u súčasných slovenských autorov) interpretuje ako Horný Slavkov v Česku (nem. Schlaggenwald) alebo Kremnica/?miesto v Kremnici na Slovensku, alebo (najmä staršie) ako Ostrov nad Ohří (nem. Schlackenwerth) v Česku. Podľa rodinnej tradície rodina Höllovcov pochádzala z Bavorska. V roku 1738 je Cornelius pri zápise svojho syna do jezuitského rádu uvedený ako Officialis German. (preklad: Nem. úradník). Meno Matthäus Cornelius Höll je nemecká podoba mena používaná aj vo vtedy štandardne používaných latinských textoch. V modernej nemčine sa jeho meno uvádza skôr ako Matthias Cornelius Höll/Hell; v modernej slovenčine znie Matúš Kornel Höll, ale obyčajne sa uvádza ako Matej Kornel Hell (Matthias = Matej, Matthäus = Matúš); a v modernej maďarčine sa uvádza ako Hell Máté Kornél alebo Hell Mátyás Kornél/Cornelius (Máté = Matúš, Mátyás = Matej).
Matka sa volala Julianna Victoria Staindl (v modernej slovenčine Julian (n) a Viktória Staindlová). Jej meno síce vyzerá nemecky, ale inak o nej nie je veľa známe.
V dospelosti sa, zdá sa, stotožňoval (aj) s Uhorskom ako krajinou a maďarčinou ako jazykom túto krajinu primárne reprezentujúcim, čo naznačuje jeho list zo 6. apríla 1769 Pátrovi Höllerovi, kde v súvislosti s výskumným pobytom v Škandinávii hovorí o Laponcoch ako "bratoch" Maďarov, "našom" maďarskom jazyku a pod.[1]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia požiadal Hell o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1738 nastúpil do Trenčína do dvojročného noviciátu. V jeseni roku 1740 odchádza študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. Ako poslucháč filozofie na viedenskej a asistent profesora J. Franza, založil s ním kabinet-múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou a banským meračstvom. Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny.
V roku 1745 prichádza do Levoče, kde dva roky pôsobí ako profesor latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1750 a po vysviacke v 1751 ho rád vysiela do Banskej Bystrice, kde učí na jezuitskom gymnáziu, krátko na univerzite v Trnave. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.
V roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktorú vykonával až do svojej smrti a ktoré sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Dvorský astronóm a matematik, profesor mechaniky na univerzite vo Viedni.
Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pred slnečným diskom. Prechod 1761 pozoroval vo Viedni, na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše. Uskutočnil expedíciu za severný polárny kruh na nórsky ostrov Vardø (vtedy na území Dánsko-Nórska), kde pozoroval druhý prechod Venuše popred slnečný disk. Na expedíciu ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. Touto expedíciou si Hell získal svetové vedecké uznanie presným výpočtom slnečnej paralaxy. Jeho vypočítaná hodnota bola 8,82', jej dnešná hodnota je 8,79415'.
Roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky. Vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do smrti t. j. do roku 1792. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií.
Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Zomrel 14. apríla 1792 vo Viedni a pochovaný je v Maria Enzersdorfe.
Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Elementa Algebrae Joannis Crivellii magis illustrata et novis demonstrationibus et problematibus aucta, 1745
- Adiumentum Memoriae manuale, seu tabulae succinctae historico-chronologico-genealogicae […], 1750, 1760, 1760, 1761, 1763, 1772, 1774, 1775, 1789 [po nemecky pod názvom Chronologisch-genealogisch-historisches Handbuch zum Behuf des Gedächtnisses, 1796, 1797, 1800]
- Varia Compendia praxesque operationum arithmeticarum, itemque regulae aureae simplicis, compositae [...] cum primis ad usus mercatorum et civiles applicatae, 1755
- Elementa Mathematica Naturalis Philosophiae ancillantia, ad praefixam in scholis normam concinnata, 1755, 1760, 1761, 1762, 1768, 1773
- Exercitationum mathematicarum Partes tres, 1755, 1759, 1760, 1773
- Ephemerides astronomicae ad meridianum Vindobonensem, 1757 – 93
- Dissertatio complectens calculos accuratissimos Transitus Veneris per discum Solis in tertiam Junii 1769, praedicti, methodosque varias observationem hanc instituendi, 1760
- Kurzer Unterricht der Oster-Feyer. Für den ungelehrten gemeinen Mann, sammt der gründlichen Wiederlegung einer Schrift, welche Herr [...] Schumacher [...] verfasset, 1760
- Observatio transitus Veneris ante discum Solis die 5. Junii 1761, 1761, 1770
- Introductio ad utilem usum Magnetis ex calybe, 1762 [po nemecky pod názvom Anleitung zum nützlichen Gebrauch der künstlichen Stahl-Magneten, 1762]
- Tabulae Solares ad Meridianum Parisinum, 1763
- Tabulae lunares ad Meridianum Parisinum, 1763
- Tabulae Planetarum Saturni, Iovis, Martis, Veneris et Mercurii ad Meridianum Parisinum, 1763
- De Satellite Veneris, 1765
- Elogium Rustici Tyrolensis celeberrimi Petri Anich, 1766, 1768
- Observationes astronomicae ab anno 1717 ad annum 1752 factae et ab Augustino Hallerstein [...] collectae. Zwei Theile, 1768
- Observatio transitus Veneris ante discum Solis die 3. Junii 1769 Wardöehusii, 1770, 1770
- De parallaxi Solis ex Observationibus Transitus Veneris 1769, 1773
- list zo dňa 8.3.1773 Michaelovi Denisovi, in: Michael's Denis Literarischer Nachlaß. Teil 2, 1802
- Supplementum Dissertationis de Parallaxi solis, 1774
- Methodus astronomica sine usu Quadrantis vel Sectoris [...] elevationem poli cujusvis loci in continente siti accuratissimum definire, 1774 [po nemecky pod názvom Astronomische Art, (...) allein durch Hülfe eines Sehrohres (...) die Polhöhe eines jeden auf dem festen Land gelegenen Ortes (...) zu bestimmen, in: Beyträge zu verschiedenen Wissenschaften, 1775]
- Schreiben über die alhier in Wien entdeckte Magnetenkur, an einen seiner Freunde, 1775
- Unpartheiischer Bericht der alhier gemachten Entdeckungen der künstlichen Stahlmagneten in verschiedenen Nervenkrankheiten, 1775
- Erklärung über das zweite Schreiben Herrn D. Mesmers die Magnetkur betreffend an das Publikum, o.O. o.J; Von der wahren Größe, die der Durchmesser des vollen Mondes, oder der Sonne zu haben scheint, wenn man ihn mit freyem Auge ansieht, in: Beyträge zu verschiedenen Wissenschaften, 1775
- Appendix Ephemerides anni 1777. Aurorae borealis theoria nova, 1776
- Der Zucker, ein neues Präservativmittel wider den Scorbut (Scharbock). Nebst einer Zuschrift, darinn des Scharbocks Ursachen etc. und auch des Zuckers Eigenschaften gründlicher erwogen und widerlegt werden, von Herrn von Albertiz, 1779
- Epistulae Septem de Rebus mathematicis, in: Litterarium Commercium Josephi Steplingii, 1782
- Monumenta, aere perenniora, inter astra ponenda, 1789 [po nemecky pod názvom Drey neue Sternbilder, die als ewige Denkmäler am gestirneten Himmel errichtet werden sollten. Aus dem Lateinischen von Anton Jungnitz, 1789, 1790]
- Diplomata, Bullae, Privilegia, libertates, immunitates, constitutiones et statuta etc. antiq. universitatis Vindobonensis, 1791
- Beyträge zur praktischen Astronomie, in verschiedenen Beobachtungen, Abhandlungen und Methoden aus den Astronomischen Ephemeriden des Herrn Abbé Max. Hell aus dem Lateinischen übersetzt von L.A. Jungnitz, Breslau; Hirschberg 1791 – 94
- P.H.s Reise nach Wardoe bei Lappland und seine Beobachtung des Venus-Durchganges im Jahre 1769. Aus den aufgefundenen Tagebüchern geschöpft und mit Erläuterungen begleitet von Carl Ludwig Littrow, 1835
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.kfki.hu/~tudtor/tallozo1/hell/hell2.html#fIII1 list zo 6.4.1769 v maďarčine
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- FERENCOVÁ, Elena: Maximilián Hell – významná osobnosť slovenskej vedy a techniky. Bratislava : Asklepios, 1995. 116 strán. ISBN 80-7167-006-5.
- Hell, Maximilián. Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok II. E – J. Bratislava : Veda, 1978. 536 s. S. 241.
- KMEŤ, Vladimír – BENEOVÁ, Mária (eds.): Astronomický denník Maximiliána Hella vedený na ostrove Vardø. Nitra : Garmond, 2014. 143 strán. ISBN 978-80-89703-08-1.
- NOVÁK, Ján (ed.): Maximilián Hell 1720 – 1792. Zborník prednášok z konferencie o živote a diele Maximiliána Hella. Banská Štiavnica : ÚRD pre Slovenské banské múzeum, 1970. 101 strán.
- RUŠIN, Vojtech: Príbeh zabudnutého astronóma. In: História, č. 5 – 6/2004, s. 32 – 33.
- TIBENSKÝ, Ján: Maximilián Hell. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 1. Bratislava : Obzor, 1986. 428 s. S. 206 – 213.
- HELL, Maximilián. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 413 – 414.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maximilián Hell
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- Zápis o krste v matrike
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- A Hell (Höll) család a magyarországi kultúrában (po maďarsky) Archivované 2014-07-18 na Wayback Machine
- Maximilián Hell in: Osobnosti.sk
- Hell, Maximilian in: Allgemeine Deutsche Biographie, Band 11, 1880 (po nemecky, švabach)