Maternica
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Maternica alebo uterus (lat. uterus, gr. hystera)[1] alebo hovorovo matka[2] je úsek vnútorných samičích pohlavných orgánov, v ktorom sa odohráva ďalší vývoj oplodneného vajíčka, a ktorý ústi do vagíny. Vyskytuje sa u bezstavovcov aj stavovcov.
Maternica človeka
[upraviť | upraviť zdroj]Maternica človeka je vnútorný nepárový dutý pohlavný orgán ženy. Uložená je v malej panve medzi močovým mechúrom a konečníkom. Má tvar sploštenej hrušky, obrátenej zúženou časťou smerom dolu. U nulipar (žien ktoré ešte nerodili) je dlhá asi 6 - 8 cm, široká 4 - 5 cm a hrubá 2,5 - 3 cm. Počas gravidity sa mnohonásobne zväčší, takže zasahuje vysoko do brušnej dutiny až po bránicu. Jej hmotnosť sa zväčší zo 40 - 50 g na 1000 g. Po pôrode sa znova zmenší, ale v každom smere ostáva o 1cm väčšia a hmotnosť sa zväčšuje o 60 g.
Maternica sa delí na dve hlavné časti: krčok maternice (lat. cervix uteri) a telo maternice. Medzi nimi je zúženina úžina maternice (lat. isthmus uteri).
Do maternice vyúsťujú dva vajcovody v dvoch rohoch maternice (lat. cornu uteri). Medzi rohmi sa telo vyklenuje do dna maternice (lat. fundus uteri). Predná plocha maternice - lat. facies vesicalis - nalieha na močový mechúr a smeruje dole dopredu, zadná stena tela má kontakt s črevami - lat. facies intestinalis- a smeruje dozadu nahor.
Z histologického hľadiska sa stena maternice skladá z troch vrstiev – maternicová sliznica (lat. endometrium), svalovina maternice (lat. myometrium) a pobrušnicový obal maternice (väzivový obalu, ktorý je tvorený z pobrušnice ;lat. perimetrium) - a väzov, ktoré maternicu držia v priestore. Sliznica maternice sa cyklicky mení – menštruácia.
Fyziologická poloha maternice v malej panve sa označuje ako antversio et anteflexio uteri, čo znamená, že medzi maternicou a pošvou je uhol 90° a okrem toho je maternica ohnutá dopredu vzhľadom ku krčku. Pri ochabnutí väzov, ktoré fixujú maternicu, alebo pri poškodení, pôrode maternica klesá a ohýba sa dozadu (tzv. prevrátená maternica).
Embryológia maternice
[upraviť | upraviť zdroj]Základnou štruktúrou pri embryologickom vývoji maternice je paramezonefrický vývod (Müllerov vývod), ktorý u plodu mužského pohlavia zaniká. Je to párová štruktúra pôvodom z mezodermu, uložená laterálne od mezonefrických vývodov. Počas embryonálneho vývoja postupne zdola nahor splýva. Horné časti ostanú oddelené a stanú sa základom vajcovodov.
Maternica a horná tretina pošvy sa vyvíja zo stredných a dolných častí paramezonefrických vývodov, ktoré vzájomne zrastajú do jednej štruktúry - tzv. laterálna fúzia. Zrastené steny vývodov zaniknú (tzv. vertikálna fúzia) a tak vznikne dutina maternice a hornej tretiny pošvy. Dolné dve tretiny pošvy vznikajú z tzv. sinovaginálneho bulbu, ktorý splynie s dolnou časťou spojených Müllerových vývodov.
Vrodené chyby maternice a hornej tretiny pošvy vznikajú práve poruchou zrastania Müllerových vývodov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KÁBRT, Jan; VALACH, Vladislav. Stručný lekársky slovník. Martin : Osveta. ISBN 80-217-0494-2. Kapitola H, U, s. 184, 454.
- ↑ Matka In: KSSJ
