Jam session
Jam session je relatívne neformálna hudobná udalosť, proces, alebo hudobná aktivita, počas ktorej hudobníci, častejšie to bývajú inštrumentalisti, hrajú improvizované sóla, opakujú, vampujú, hudobné figúry a sekcie, využívajú efekty hudobného oneskorenia tónov, akordov (známe aj ako bourdon, či drón, dróna...), či experimentovanie s kombináciami akordov.
Hudobná aktivita pri jam sessions sa nazýva „jamovanie“. Je to improvizácia bez rozsiahlych príprav alebo vopred definovaných aranžmánov, okrem prípadov, keď skupina hrá známe džezové štandardy alebo coververzie existujúcich populárnych skladieb.
Pôvodné jam sessions, nazývané aj „free flow sessions“ („voľne prebiehajúce hranie“), hudobníci bežne využívajú na vývoj nového materiálu (hudby) a hľadanie vhodných aranžmánov. Tieto spôsoby skúšania je možné jednoducho využiť ako spoločenské stretnutia a spoločné cvičenia. Jam sessions môžu byť založené na existujúcich piesňach alebo formách, môžu byť voľne založené na dohodnutom postupe akordov alebo schéme navrhnutej jedným účastníkom, alebo môžu byť absolútne improvizačné.
Jam sessions sa môžu pohybovať od veľmi voľných stretnutí amatérov až po večery, kde koordinátor, či hostiteľ jam session vystupuje ako „vrátnik“ ktorý má za úlohu zabezpečiť, aby sa na pódium dostali umelci na primeranej úrovni, až po sofistikované improvizované nahrávacie stretnutia profesionálov, ktoré sú určené na živé vysielanie v rádiu. alebo TV alebo po úprave publikované pre verejnosť.
Jam session v džeze
[upraviť | upraviť zdroj]Jeden zdroj pre pôvod frázy „jam session“ sa objavil v 20. rokoch 20. storočia. Vychádzal z rivality medzi bielymi a afroamerickými džezovými hudobníkmi, ktorí sa stretávali po svojich pravidelných platených koncertoch, aby si spolu zahrali džez, ktorý nemohli hrať v svojich štandardných kapelách zábavnej hudby. Hranie v oficiálnom štýle džezových štandardov bol podľa vtedajšej najpopulárnejšej osobnosti tohto žánru označovaný menom „Paula Whitemana“. Pôvod názvu „jam session“ sa pripisuje reakcii na Binga Crosbyho, ktorý počas týchto sedení tlieskal na prvú a tretiu dobu. Hudobníci mu vtedy povedali, že týmto spôsobom „zasekáva (jamuje) rytmus“. Výraz sa tak uchytil, že tieto hudobné sedenia sa stali známymi ako „jam sessions.“[1] Mezz Mezzrow k tomu uvádza trochu podrobnejšie, že šlo o vzájomné súperenie väčšinou vyhraných profesionálnych džezmenov, ktorí sa v hre navzájom provokovali a snažili jeden druhého v tomto hudobnom battli (známe ako „cuttin“ súťaže) poraziť. Ich predstavou bolo hrať v improvizáciách, tak, aby ich hra bola kolektívna. Pri jednotlivých vstupoch často používali slovo „session“ a tak spojenie „jam session“ sa vyvinulo z pokrikovania jedného voči druhému.[2]
Aj newyorská scéna počas druhej svetovej vojny bola známa svojimi jam sessions, ktoré mali hudobníci po pracovnej dobe. Jednou z najznámejších pravidelne prebiehala v 40. a začiatkom 50. rokov 20. storočia v Minton's Playhouse v New Yorku, ktorý. Jam sessions v Minton's boli úrodným miestom stretnutí a skúšobnou pôdou pre v svojej dobe výrazne etablovaných sólistov ako boli Ben Webster a Lester Young, ako aj pre mladších džezových hudobníkov, ktorí sa čoskoro stali poprednými predstaviteľmi bebopového. Patril k nim Thelonious Monk (klavirista z Minton's Playhouse), saxofónista Charlie Parker a trubkár Dizzy Gillespie. The Minton's jams súperili v hudobných battloch („cutting contests“), v ktorých sa sólisti snažili držať krok s domácou kapelou a navzájom sa prekonávať v svojich improvizačných schopnostiach.[3]
Afro-kubánska hudba
[upraviť | upraviť zdroj]Kubánska hudba, ktorá je ovplyvnená jazzom, zaznamenala vznik improvizovaných jam sessions počas filinského hnutia v 40. rokoch minulého storočia, kedy sa hrali bolerá, son a iné typy piesní v rozšírenej forme nazývanej descarga. Počas 50. rokov sa tieto descargy stali základom nového žánru improvizovaných džemov založených na son montuno s výraznými džezovými vplyvmi, ktorých priekopníkmi boli takí ako Julio Gutiérrez a Cachao. V priebehu 60. rokov 20. storočia zohrali descargas dôležitú úlohu vo vývoji salsy, najmä štýlu salsa dura.[4]
Rock
[upraviť | upraviť zdroj]Keď sa v 60. a začiatkom 70. rokov zlepšila inštrumentálna zdatnosť rockových hudobníkov, pravidelnou súčasťou rockovej hudby sa stalo aj javiskové jamovanie, t.j. voľná improvizácia. Tento spôsob živého generovania koncertných niekedy aj o 10, či 20 minút dlhších verzií známych štúdiových nahrávok bol charakteristický pre kapely ako Pink Floyd, Cream, The Rolling Stones, Jimi Hendrix Experience, Deep Purple, The Who, The Grateful Dead, AC/DC, Led Zeppelin, Santana, King Crimson, Lynyrd Skynyrd, Steely Dan, či Allman Brothers Band. Jam session je pravidelnou súčasťou vystúpení aj napríklad kapely Red Hot Chili Peppers. Zo Slovenska sa dá ako jam session projekt dá nazvať album Richarda Müllera a zoskupenia hudobníkov, ktoré svoje jammovanie v nahrávacom štúdiu vydalo na albume Po piči front.
V kontexte rockovej hudby nevychádza jammovanie z náhodných výberov skladieb, ale ide skôr improvizované časti predtým už nacvičených skladieb.
Jamové kapely
[upraviť | upraviť zdroj]Za prvú jamovú kapelu sú často označovaní The Grateful Dead. Ich začiatky sú datované už od roku 1965. K voľným improvizáciám hudobníkov dochádzalo na sérii večierkov, ktoré usporiadal v polovici 60. rokov 20. storočia spisovateľ a aktivista, Ken Kesey a jeho stúpenci známi ako Merry Pranksters, predovšetkým v oblasti San Francisco Bay Area. Večierky, všeobecne známej ako „Acid Tests“, boli zamerané na užívanie a obhajovanie psychedelickej drogy LSD. Užívanie LSD sa stalo nezákonným v Kalifornii až od 6. októbra 1966. Na konci 60. rokov na tento hlavne koncertný hudobný štýl nadviazali aj iné kapely, ako Cream, či Allman Brothers. Ich spôsob prezentácie v štýle stále inej improvizovanej hry ich v publiku zaradil medzi špecifický druh tzv. jamových kapiel („jam bands“), ktorý sa napokon stal sám o sebe špecifickým žánrom. Medzi novšie kapely, ktoré ich nasledovali patria Phish, Moe., Umphreys Mcgee a Widespread Panic.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jam session na anglickej Wikipédii.
- ↑ "Really The Blues" by Mezz Mezzrow
- ↑ "Really the Blues," Milton "Mezz" Mezzrow and Bernard Wolfe, New York: Random House 1946, p. 148
- ↑ GIDDINS, Gary; DEVEAUX, Scott. Jazz. [s.l.] : W.W. Norton and Company, Inc., 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-393-06861-0. S. 296–298.
- ↑ GERARD, Charley. Music from Cuba: Mongo Santamaria, Chocolate Armenteros, and Cuban Musicians in the United States. Westport, CT : Praeger Publishers, 2001. Dostupné online. ISBN 9780275966829. S. 101–126.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jam session