Gyula Kosice
Gyula Kosice | |
argentínsky umelec | |
Rod. meno | Fernando Fallik |
---|---|
Narodenie | 26. apríl 1924 Košice, Československo |
Úmrtie | 25. máj 2016 (92 rokov) Buenos Aires, Argentína |
Alma mater | Academia Libre de Buenos Aires |
Profesia | umelec |
Odkazy | |
Webstránka | kosice.com.ar |
Commons | Gyula Kosice |
Gyula Kosice, vlastným menom Ferdinand Fallik (* 26. apríl 1924, Košice – † 25. máj 2016, Buenos Aires) bol argentínsky sochár, plastik, teoretik a básnik, predchodca kinetického a svetelného umenia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v maďarskej rodine v Košiciach. Keď mal štyri roky jeho rodičia emigrovali do Argentíny, kde sa usadili a zapísali svojmu synovi meno Fernando Fallik.
Gyula použil ako svoje umelecké meno názov svojho rodného mesta. Bol jedným zo zakladateľov abstraktného nefiguratívneho umenia v Latinskej Amerike. Ako prvý na svete použil vodu a neón ako časť svojich umeleckých diel. Taktiež používal iné moderné elementy, ako napríklad svetlo a pohyb.
Uskutočnil 40 individuálnych a 500 kolektívnych výstav na celom svete. Rovnako je autorom 15-tich kníh - esejí a básni. V roku 2005 vytvoril zo svojej dielne múzeum.
V roku 2010 mu bolo Mestom Košice udelený titul čestného občana, za rozvoj kultúry a propagácie rodného mesta vo svete.[1] V roku 2013 daroval Košiciam sochu s názvom Radosť, ktorá je umiestnená pred Kunsthalle pri mestskom parku.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ NITKULINCOVÁ, Andrea. Sochár Gyula Kosice si prevzal čestné občianstvo. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-04-19. Dostupné online [cit. 2021-02-25]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TV KOŠICE.sk. VIDEO: Sochy v Košiciach (Radosť) [online]. Košice: tvkosice.sk, 2021-02-24, [cit. 2021-02-25]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Osobná stránka
- Osobný blog
- Interview Archivované 2008-09-17 na Wayback Machine (video) v Diario Clarín
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gyula Kosice na španielskej Wikipédii.
- Biografia Archivované 2016-08-06 na Wayback Machine