z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Giuseppe Occhialini (* 5. december 1907, Fossombrone, Talianske kráľovstvo – † 30. december 1993, Paríž, Francúzsko) bol taliansky fyzik, ktorý v roku 1947, spoločne s Césarom Lattesom a Cecilom Frankom Powellom, objavil rozpad piónu. Je nositeľom Wolfovej ceny za fyziku za rok 1979.
|
|---|
Wu Ťien-siung (1978) ·
George Uhlenbeck, Giuseppe Occhialini (1979) ·
Michael Fisher, Leo Kadanoff, Kenneth G. Wilson (1980) ·
Freeman Dyson, Gerardus ’t Hooft, Victor Weisskopf (1981) ·
Leon M. Lederman, Martin Lewis Perl (1982) ·
Erwin Hahn, Peter Hirsch, Theodore Maiman (1983/4) ·
Conyers Herring, Philippe Nozières (1984/5) ·
Mitchell Feigenbaum, Albert Libchaber (1986) ·
Herbert Friedman, Bruno Rossi, Riccardo Giacconi (1987) ·
Roger Penrose, Stephen Hawking (1988) ·
Pierre-Gilles de Gennes, David J. Thouless (1990) ·
Maurice Goldhaber, Valentine Telegdi (1991) ·
Joseph H. Taylor (1992) ·
Benoît Mandelbrot (1993) ·
Vitalij Ginzburg, Jóičiró Nambu (1994/5) ·
John Wheeler (1996/7) ·
Jakir Aharonov, Michael Berry (1998) ·
Daniel Šechtman (1999) ·
Raymond Davis, Masatoši Košiba (2000) ·
Bertrand Halperin, Anthony Leggett (2002/3) ·
Robert Brout, François Englert, Peter Higgs (2004) ·
Daniel Kleppner (2005) ·
Albert Fert, Peter Grünberg (2006/7) ·
John Clauser, Alain Aspect, Anton Zeilinger (2010) ·
Maximilian Haider / Harald Rose / Knut Urban (2011) ·
Jacob Bekenstein (2012) ·
Peter Zoller / Ignacio Cirac (2013) ·
James D. Bjorken / Robert P. Kirshner (2015) ·
Joseph Imry (2016) ·
Michel Mayor / Didier Queloz (2017) ·
Charles H. Bennett / Gilles Brassard (2018) ·
Rafi Bistritzer / Pablo Jarillo-Herrero / Allan H. MacDonald (2020) ·
Giorgio Parisi (2021) ·
Anne L'Huillier / Paul Corkum / Ferenc Krausz (2022)
|
|
Giuseppe Occhialini
