Preskočiť na obsah

Gavrilo Princip

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gavrilo Princip
bosnianskosrbský nacionalista, atentátnik na Františka Ferdinanda d’Este
bosnianskosrbský nacionalista, atentátnik na Františka Ferdinanda d’Este
Narodenie25. júl 1894
Obljaj, Rakúsko-Uhorsko (dnešná Bosna a Hercegovina)
Úmrtie28. apríl 1918 (23 rokov)
Pevnosť Terezín, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Česko)
PodpisGavrilo Princip, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gavrilo Princip

Gavrilo Princip (srb. Гаврило Принцип; * 25. júl 1894, Obljaj – † 28. apríl 1918, Pevnosť Terezín) bol bosnianskosrbský nacionalista, ktorý zavraždil rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho ženu grófku Sofiu v Sarajeve 28. júna, 1914, čo vyvolalo rakúsky zásah voči Srbsku, ktorý neskôr vyústil do 1. svetovej vojny. Princip bol členom srbskej skupiny Mladá Bosna a skupiny Čierna ruka, ktorá sa zasadzovala o zjednotenie Bosny a Srbska.

Rodný dom v Obljaji, Bosna a Hercegovina

dňa 28. júna 1914 sa Gavrilo Princip zúčastnil na atentáte v Sarajeve. Generál Oskar Potiorek, guvernér rakúskych provincií v Bosne a Hercegovine pozval arcivojvodu Františka Ferdinanda a Žofiu, aby sa zúčastnili na prehliadke rakúskych vojenských jednotiek, ktoré tu mali manévre. František Ferdinand si uvedomoval, že táto návšteva bude nebezpečná. V nedeľu pred desiatou hodinou ráno prišiel veľkovojvodský pár vlakom do Sarajeva.

V deň atentátu bol v prvom aute Fehim Čurčić, starosta Sarajeva a Dr. Gerde, veliteľ miestnej polície. František Ferdinand a Žofia boli v druhom aute s Oskarom Potiorekom a grófom von Harrach. Strecha na aute bola stiahnutá, aby si davy vedeli vychutnať pohľad na kráľovský pár.

Predpoludním, o 10:10, keď konvoj šiestich áut prechádzal popred hlavnú policajnú stanicu, Nedeljko Čabrinović hodil ručný granát alebo iný druh bomby na auto veľkovojvodu. Potom, čo Čabrinovičova bomba minula auto, Princip spolu s piatimi ďalšími sprisahancami nemal ďalšiu možnosť na útok kvôli mohutnému davu ľudí. Vtedy sa zdalo, že atentát sa nepodaril. Po útoku sa František Ferdinand rozhodol navštíviť v nemocnici tých, ktorých zranila Čabrinovičova bomba. Aby sa vyhli centru mesta, generál Oskar Potiorek rozhodol, že kolóna pôjde do nemocnice priamo po Appelovom nábreží. No Potiorek zabudol o tejto zmene informovať vodiča auta, v ktorom bol František Ferdinand a Žofia, Franza Urbana. Na ceste do nemocnice Urban odbočil doprava na ulicu Františka Jozefa.

Gavrila Principa, ktorý bol sklamaný neúspechom atentátu a stále bol na ulici v dave, minulo auto Františka Ferdinanda, ktoré zle odbočilo. Keď si vodič uvedomil chybu, prudko dupol na brzdu a začal cúvať. Pri cúvaní auto pomaly prichádzalo k čakajúcemu Gavrilovi Principovi. Gavrilo Princip vykročil dopredu, vytiahol svoju zbraň, a zo vzdialenosti asi jeden a pol metra vystrelil niekoľko ráz do auta. Františka Ferdinanda zasiahol do krku a Žofiu do brucha. Žofia, ktorá ako sa neskôr zistilo, bola tehotná, zomrela hneď na mieste. Ferdinand, ktorý neveril, že je mŕtva a usiloval sa ju prebrať, stratil vedomie asi päť minút po atentáte a krátko nato zomrel.

Chytenie a uväznenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Princip sa pokúsil zabiť sám prehryznutím tabletky s cyankáli a následne aj svojou zbraňou, ale jed vyvrátil, lebo bol pravdepodobne starý a zbraň mu vytrhli ľudia z rúk skôr, ako stihol vypáliť ďalší výstrel. V čase atentátu bol Gavrilo Princip ešte mladý (19 rokov) na to, aby čelil trestu smrti, preto ho odsúdili na maximálny trest 20 rokov vo väzení, kde ho držali v krutých podmienkach, ktoré ešte znásobila vojna. Zomrel na tuberkulózu kostí 28. apríla 1918 v Terezíne.

Zbraň, ktorú Princip použil, bola Browning M 1910. Nedávno ju opäť našli a dnes je vystavená vo viedenskom Múzeu vojenskej histórie. Druhá guľka, ktorá zabila Františka Ferdinanda, je dnes uložená v zbierke múzea na zámku Konopiště pri meste Benešov, v Česku.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]