Preskočiť na obsah

Edward Snowden

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Edward Joseph Snowden
americký whistle-blower
Edward Snowden
Narodenie21. jún 1983 (41 rokov)
Elizabeth City, Severná Karolína, USA
Národnosťamerická, ruská
Zamestnaniesystémový administrátor
Známy vďakawhistleblower sledovacích programov USA
PodpisEdward Snowden, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Edward Snowden

Edward Snowden (rus: Эдвард Джозеф Сноуден; * 21. jún 1983, Elizabeth City, Severná Karolína, USA) je americký whistle-blower s ruským občianstvom, ktorý dal novinárom denníka The Guardian a ďalším k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej National Security Agency (NSA) či britskej Government Communications Headquarters, ktoré začali zverejňovať v júni 2013. Po tom, čo dobrovoľne odhalil svoju identitu 21. júna 2013 ho obvinili Spojené štáty zo špionáže a požiadali Hongkong o jeho vydanie. 23. júna 2013 požiadal Snowden o ekvádorský azyl a odletel najprv do Moskvy, kde doteraz žije so svojou vtedajšou priateľkou, teraz manželkou Lindsay Millsovou a pracuje v oblasti IT (živí prednáškami o kybernetickej bezpečnosti[1]). Dokumentárny film Citizenfour (2014) a životopisný trillerový film Snowden (2016, režisér Oliver Stone) sa stali dokumentami svedčiacimi o jeho odvahe a prenasledovaní. 7. septembra 2019 vydal svoje memoáre Permanent Record.[2][3] V rozhovore s Amy Goodmanovou 26. septembra 2019 Snowden vysvetľoval, že sám seba považuje za whistle-blowera (oznamovateľa) a nie len informátora (angl. leaker).[4] Takéto označenie mu pridelil aj Európsky parlament.[5] Predstaviteľmi USA je stále označovaný za špióna a to napriek tomu, že v roku 2020 bol súdom plošný zber telefónnych záznamov občanov USA odsúdený ako nelegálny.

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2003 vstúpil do americkej armády, kde trénoval so špeciálnymi jednotkami.[6] Bol prepustený po zlomení si oboch nôh.[6] Jeho prvou úlohou v práci pre NSA bolo zabezpečenie ochrany tajných zariadení agentúry v Marylande, kam sa presťahoval.[6] Potom pracoval v CIA ako IT špecialista a napriek nedostatku formálnych kvalifikácii sa vďaka svojim schopnostiam šplhal po rebríčku organizácie.[6] Do roku 2007 získal post s diplomatickou ochranou v Ženeve.[6] Tu podľa svojich slov pre Guardian videl ako funguje americká vláda a aký má dopad na svet.[6] Takisto si tu podľa svojich slov uvedomil, že je súčasťou mašinérie, ktorá spôsobuje viac zlého než dobrého.[6] Uvažoval vyjsť na verejnosť so svojim odhalením skôr, ale počkal, aby sa presvedčil, či sa politika USA zmení po zvolení Baracka Obamu.

Únik dokumentov v roku 2013

[upraviť | upraviť zdroj]

20. mája 2013, v tom čase ako zamestnanec Booz Allen Hamilton (externá firma pracujúca pre NSA), priletel do Hongkongu z Havaja spolu so štyrmi notebookmi, prostredníctvom ktorých mal prístup k najprísnejším tajomstvám americkej vlády.[7] Do Hongkongu za ním prileteli novinári The Guardianu. 5. júna denník Guardian zverejnil prvý článok založený na Snowdenovom odhalení, ktorý odhaľoval tajný súdny príkaz, ktorým americká vláda donútila telekomunikačnú firmu Verizon Communications sprístupniť milióny záznamov telefonických hovorov.[7] Nasledujúci deň bola odhalená existencia programu PRISM.[7] 9. júna bola zverejnená identita Edwarda Snowdena.[7] V rovnaký deň Guardian oznámil, že Snowden dostal povolenie od NSA na dočasné opustenie Havaja, keď si vymyslel že podstúpi liečbu epilepsie.[8] 10. júna ho oficiálne prepustili zo zamestnania Booz Allen. Snowden priletel do Honkongu už 20. mája. Ubytoval sa v hoteli Mira Hotel a do 10. júna opustil hotel len trikrát. Je to dôležité, pretože v USA niektorí tvrdia, že už dopredu Snowden oslovil Čínu a Rusko s návrhom na odovzdanie tajných dokumentov.[9] Snowden priznal, že sa chcel vyhnúť vydaniu z Honkongu do USA a angažoval kanadského právnika pre ľudské práva so sídlom v Hongkongu Roberta Tibba ako svojho právneho poradcu a pre South China Morning Post uviedol, že plánuje zostať v Hongkongu tak dlho, ako mu to jeho vláda dovolí.[10] Po odhalení jeho identity bol prakticky donútený odísť z hotela Mira a skrývať sa. Snowden bol dva týždne ubytovaný s ďalšími utečencami, ktorí žiadali o azyl v Hongkongu, čo vybavil Tibbo. Ruské noviny Kommersant omnoho neskôr informovali, že Snowden pred svojim odchodom z Hongkongu do Moskvy býval na ruskom konzuláte.[11] Snowden tvrdil, že to nie je pravda.

21. júna bola odhalená existencia programu Tempora. Britský denník The Guardian (a nemecký Der Spiegel[12]) zverejnili informácie o tom, že NSA má prístup ku všetkej telefonickej a internetovej komunikácii v Európe.[13] 21. júna 2013 obvinili Spojené štáty Snowdena zo špionáže.[14]

23. júna bolo odhalené, že NSA masívne odpočúva čínske mobilné telefóny a číta čínske SMSky [15], načo Čína oficiálne reagovala vyhlásením, že USA sú "najväčší lotri súčasnosti" [16].

29. júna oznámil Der Spiegel, že z prísne tajných dokumentov NSA predložených Snowdenom (aj redakcii Spiegelu) vyplýva, že USA majú odpočúvacie zariadenia v budove diplomatického zastúpenia Európskej únie vo Washingtone a pri OSN, v tých istých budovách sa NSA napojila na počítačovú sieť, čiže sleduje všetku komunikáciu pracovníkov; Európania sú v príslušných dokumentoch zo septembra 2010 explicitne uvedení ako cieľ (sledovacieho) útoku. Okrem toho je pravdepodobné, že NSA (prinajmenšom donedávna) odpočúvala aj ústredné budovy EÚ v Bruseli. [17][18] Podľa štatistík, ktoré mal k nahliadnutiu nemecký týždenník Der Spiegel, poukazujú v normálnych dňoch až na 20 miliónov telefónnych spojení a 10 miliónov internetových dátových sád smerujúcich z Nemecka. Na Štedrý večer, roku 2012 preverili a uschovali Američania okolo 13 miliónov telefónnych spojení a 7,5 miliónov dát z internetových spojení. V špičkových dňoch ako 7. januára 2013 preverila americká tajná služba okolo 60 miliónov telefónnych spojení.[19]

Obvinenie zo špionáže a útek z Honkongu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zverejnení informácií o programe Tempora 21. júna 2013 obvinili Spojené štáty Snowdena zo špionáže a požiadali Hongkong o jeho vydanie. 23. júna 2013 požiadal Snowden o ekvádorský azyl a odletel najprv do Moskvy. Snowdenove odhalenia z roku 2013 o existencii globálneho sledovania (global surveillance), ktoré má charakter ako "globálny program dohľadu“ a „hromadného sledovania“ mali celosvetový význam a ohlas.[5]

Snowden bol v roku 2013 obvinený z krádeže vládneho majetku a ďalších dvoch obvinení podľa zákona o špionáži z roku 1917. Za každé obvinenie mu môže byť uložený maximálny 10-ročný trest väzenia. Spoločne za tieto obvinenia mu hrozí trest odňatia slobody v trvaní 30 rokov, je však možné, že mu neskôr pridajú ešte ďalšie obvinenia, tak ako v prípade Chelsea Manningovej, ktorá bola odsúdená na 35 rokov, keď po zadržaní v roku 2010, jej na jar 2011 bolo k jej prípadu pridaných 22 dodatočných obvinení, vrátane "napomáhanie nepriateľovi", za čo v USA hrozí výnimočný trest. Dve zo súčasných obvinení Snowdena (neoprávnené poskytovanie informácií o národnej obrane (18 USC § 793 (d)) a úmyselné oznamovanie utajovaných skutočností neoprávnenej osobe (18 USC § 798 (a) (3)) spadajú pod drakonický zákon o špionáži z roku 1917, pre ktorý nie je povolená obrana verejného záujmu ani obrana whistle-blowera (oznamovateľa protiprávnej, nezákonnej činnosť svojho zamestnávateľa).[20]

23. júna 2013 Snowden odletel z Hongkongu do Moskvy, reagoval tak na obvinenia a žiadosť o jeho vydanie, ktorú podali USA 21. júna 2013.[7] Dovtedy sa dva týždne skrýval v Honkongu.[21] Novinárka Sarah Harrisonová mu pomohla vybaviť víza a "odviezla" Snowdena z Hongkongu do Moskvy. [20]

Predpokladalo sa, že bude pokračovať v ceste na Kubu a odtiaľ cez Venezuelu do Ekvádora, kde aj požiadal o azyl.[22] Ekvádorský azyl bol už v minulosti (2012) ponúknutý Julianovi Assangeovi, zakladateľovi WikiLeaks, ktorý sa ukrýval v budove ekvádorského veľvyslanectva v Londýne.

Pobyt v Rusku a azyl

[upraviť | upraviť zdroj]

Snowden sa od 23. júna 2013 nachádzal v tranzitnej zóne moskovského letiska Šeremetievo.[23] 24. júla 2013 sa vyjadril jeho obhajca Kutcherena, že ruské úrady zatiaľ nevydali Snowdenovi žiaden doklad, ktorý by ho oprávňoval opustiť tranzitnú zónu letiska a zotrvávať na ruskom území a tam čakať na konečné vybavenie svojej žiadosti na udelenie ruského víza.[24]

Snowden požiadal o ekvádorský azyl 23. júna 2013 ekvádorské ministerstvo zahraničných vecí.[25] Ekvádor sa k jeho žiadosti staval zdržanlivo, predpokladalo sa, že sa bude snažiť neznepriateliť si Spojené štáty pre dohodu o preferenčnom obchode medzi týmito dvomi krajinami. Ekvádor 27. júna 2013 odstúpil od dohody, aby tak "zmaril vydieranie" vo veci Snowdenovho azylu.[26] Betty Tolová, ekvádorská ministerka pre politickú koordináciu, uviedla, že Snowdenova žiadosť nebola spracovaná, pretože Snowden sa nenachádza ani v Ekvádore, ani na ekvádorskom veľvyslanectve, či konzuláte.[26] Zákon vyžaduje prítomnosť žiadateľa na ekvádorskom území.[26]

Podľa diplomatickej korešpondencie, ktorá unikla a bola zverejnená 28. júna 2013, ekvádorský prezident Rafael Correa zastavil úsilie, ktoré malo pomôcť dostať E. Snowdena z Ruska.[27] Udialo sa tak uprostred obáv, že Julian Assange si uzurpuje rolu ekvádorskej vlády.[27] Ekvádorský prezident vyhlásil, že dočasný cestovný dokument, vydaný ekvádorským konzulom v Londýne v spolupráci s J. Assangeom, bol vydaný bez autorizácie.[27] Medzi ekvádorskou vládou a Julianom Assangeom vzniklo napätie ohľadom toho, že rola ekvádorskej vlády je v prípade E. Snowdena zatienená zakladateľom WikiLeaks, ktorý si počína v komunikácii neobratne.[27]

Po zastavení pokroku vo veci ekvádorského azylu sa Snowden rozhodol požiadať o ruský azyl, učinil tak prostredníctvom Sarah Harrisonovej 30. júna 2013 o 22:30 na konzulárnom úrade moskovského letiska Šeremetievo.[28] Snowden sa v pondelok doobeda (1. júla 2013) stretol s ruskými diplomatmi a odovzdal im zoznam 15 krajín, v ktorých by chcel požiadať o azyl.[28] V ten istý deň sa Vladimir Putin vyjadril, že Snowden zrejme nebude chcieť splniť podmienky na zotrvanie v Rusku a uviedol, že by si mal vybrať krajinu, v ktorej bude môcť pokračovať vo svojej práci v boji za ľudské práva, v Rusku podľa slov ruského prezidenta môže zostať iba ak prestane „spôsobovať škodu našim americkým partnerom“.[28] Putin takisto zdôraznil, že Rusko Snowdena do USA nevydá.[28] Už 2. júla 2013 stiahol E. Snowden žiadosť o azyl v Rusku, v reakcii na vyhlásenie ruského prezidenta o tom, že môže zostať v Rusku iba ak prestane „spôsobovať škodu našim americkým partnerom“.[29] Podľa dokumentu vydaného WikiLeaks 2. júla 2013 požiadal E. Snowden o azyl nielen v Ekvádore a na Islande, ale aj v ďalších 19 krajinách, vrátane Venezuely, Číny, Bolívie, Francúzska, Poľska či Nemecka.[29]

V júli 2013 požiadal v Rusku o dočasný azyl.[30] 1. augusta 2013 mu Federálna migračná služba udelila dočasné vízum na jeden rok pre pobyt na území Ruskej federácie. Snowden opustil medzinárodnú tranzitnú zónu letiska Šeremetievo.[31] 31. októbra 2013 oznámili ruské médiá, že Snowden dostal prácu v oblasti IT u nemenovaného internetového subjektu.[32]

V apríli 2020 Snowden požiadal o predĺženie pobytu v Rusku o tri roky.[33] V novembri 2020, len niekoľko týždňov po získaní povolenia na trvalý pobyt v Rusku a len niekoľko dní po tom, čo jeho manželka Lindsay Millsová oznámila, že je tehotná, vyhlásil, že požiada o ruské občianstvo, plánuje si však ponechať i to americké.[34] Podľa Snowdenovho ruského právnika, sa Snowden v Rusku drží v úzadí a ešte v roku 2019 sa vyjadroval, že by sa chcel vrátiť do USA ak by mu zaručili spravodlivý súdny proces.[35]

Filipínska občianka Vanessa Rodelová, ktorá ukrývala Snowdena v Hongkongu dva týždne[21], po tom, čo v roku 2013 bola odhalená jeho totožnosť a čelil možnému vydaniu späť do USA, kde ho označili za zradcu, sa tiež odsťahovala z Hongkongu.[36] Právnik, ktorý Snowdenovi odporučil, aby sa skryl pred vydaním medzi hongkonskými utečencami zastupoval aj ju. Po tom, čo Snowden opustil mesto a dostal azyl v Rusku, si Rodelová a ďalší utečenci, ktorí ho kryli, podali žiadosti o získanie legálneho pobytu v Hongkongu. Ich prípady boli však v roku 2017 zamietnuté. Vanessa Rodelová, so svojou 7 ročnou dcérou, však na jar 2019 prijala Kanada a udelila jej azyl.[36]

Snowden mal od septembra 2015 do mája 2020 celkom 67 virtuálnych prednášok a vystúpení v panelových diskusiách, za čo zarobil viac ako 1,2 milióna amerických dolárov. V auguste 2020 právnici ministerstva spravodlivosti podali návrh na federálny súd v Alexandrii vo Washingtone ako súčasť prebiehajúceho súdneho sporu zameraného na zbavenie Snowdena všetkých ziskov, ktoré získal na základe utajovaných skutočností, ktoré zistil v NSA pri práci pre špionážnu agentúru. Najväčší zverejnený Snowdenov príjem je 50 000 dolárov za prejav pre hongkonskú spoločnosť CLSA v roku 2015. Medzi ďalšie drahé vystúpenia patrí vystúpenie pre reklamnú agentúru Piston v Kuvajte za 35 000 dolárov, koncert v hodnote 32 000 dolárov pre portugalský cestovný ruch atď. [37]

Snowden sa v auguste 2020, podľa súdnych záznamov, zaviazal poskytnúť viac ako 5 miliónov dolárov, ktoré zarobil na svojich knihách a poplatkoch za prednášky vláde USA. Snowden vydaním autobiografickej knihy "Permanent Record" (doslova slovensky „Trvalý záznam“) porušil zmluvy, ktoré podpísal s CIA a NSA. Federálny sudca sa postavil na stranu ministerstva spravodlivosti a snažil sa získať späť Snowdenove príjmy. Dohoda, ktorú Snowdenov právny tím dosiahol, však nemusí znamenať koniec sporu o výnosy z jeho knihy. Snowden v dohode uviedol, že stále chce mať možnosť odvolať sa proti skoršiemu rozhodnutiu sudcu proti nemu. Snowden rozsudok komentoval na twitteri: „.. nie je vykonateľný, keďže som v exile, ale aj tak som nikdy nemal toľko peňazí." [38]

V roku 2020 Snowden získal právo na trvalý pobyt v Rusku. V období Vianoc v roku 2020 oznámil, že sa mu narodilo dieťa, ktoré dostalo ruské štátne občianstvo.[39]

Prezident Vladimir Putin podpísal 26. septembra 2022 výnos, ktorým udelil Snowdenovi (rovnako ako ďalším 71 cudzincom) ruské občianstvo. Snowdenov právnik Anatolij Kučerena uviedol, že o ruské občianstvo sa chystá požiadať aj Snowdenova manželka Lindsay Millsová. Ich spoločná dcéra sa už narodila v Rusku a má ruský pas.[40] V Rusku sa mu narodili dvaja synovia s manželkou, ktorá za ním prišla koncom roka 2014.[1]

Agent alebo whistleblower

[upraviť | upraviť zdroj]

Putin, bývalý agent KGB, v roku 2017 uviedol, že zverejnenie tajných amerických dokumentov nebolo správne avšak Snowden podľa neho nie je zradca.[41]

Snowden potvrdil, že by sa rád vrátil do USA, ak by mu bol zaručený spravodlivý proces a že súhlasí s tým, že sa vzdá 5 mil. dolárov a potenciálne aj viac ak mu odpustia obvinenia. Jeho prívrženci už dlhšie žiadajú pre neho milosť a prezident Trump nedávno označil milosť jednu z možností.[38]

Dôsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

14. júna 2015 britský Sunday Times informoval, že ruské a čínske spravodajské služby dešifrovali viac ako 1 milión súborov zo Snowdenovej "cache", čo prinútilo britskú spravodajskú agentúru MI6 k stiahnutiu mnohých agentov zo živých operácií v znepriatelených krajinách. Sir David Omand, bývalý riaditeľ britskej agentúry pre zhromažďovanie spravodajských informácií GCHQ, to označil za obrovský strategický neúspech, ktorý poškodzuje Britániu, Ameriku a ich spojencov v NATO. Sunday Times uviedol, že nie je jasné, či Rusko a Čína ukradli Snowdenove údaje, alebo či ich Snowden dobrovoľne odovzdal, aby zostal na slobode v Hongkongu a Moskve.[42]

Snowdenov efekt

[upraviť | upraviť zdroj]

Efekt, ktorého súčasťou je reakcia na Snowdenovo odhalenie existencie globálneho dohľadu, ktoré podnietilo diskusie o masovom dohľade, vládnom tajomstve a rovnováhe medzi národnou bezpečnosťou a ochranou informácií malo za výrazný dopad na spoločnosť a poslúžilo ako impulz pre nové produkty, ktoré sa zaoberajú otázkami ochrany súkromia, napríklad šifrovaním a pod. Spoločne boli tieto vplyvy médiami a ďalšími označované ako „Snowdenov efekt“.

2. septembra 2020, sedem rokov potom, čo Snowden odhalil hromadné sledovanie telefónnych záznamov Američanov, Federálny odvolací súd Spojených štátov rozhodol, že program NSA na plošný zber telefónnych záznamov vlastných občanov bol nelegálny a že šéfovia spravodajských služieb USA, ktorí sa ho verejne bránili, nehovorili pravdu.[43] [44]

V nadväznosti na protesty občanov americká vláda už v roku 2015 pristúpila k obmedzeniu právomocí NSA a určila, že na prístup k metadátam o telefónnych hovoroch potrebujú bezpečnostné zložky povolenie špeciálneho súdu. V roku 2018 ale Kongres odhlasoval možnosť neobmedzeného sledovania e-mailov, chatov, videohovorov a inej formy virtuálnej komunikácie.[44]

Americká únia občianskych slobôd pripomenula, že zhodou okolností sa v lete 2020 americký prezident Trump vyjadril, že zváži možnosť Snowdenovho omilostenia.[44][45]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • kniha: Permanent Record (Trvalý záznam), anglicky, 2019
  • účinkuje v skladbe Exit, ktorú nahral v roku 2016. Autorom hudby je Jean-Michel Jarre, ktorý ju v máji 2024 zahral aj slovenskému publiku na koncert, ktorý bol súčasťou vedeckého festivalu Starmus.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c A.S, Petit Press. Má ruský pas, v USA mu hrozí dlhý trest. Jean-Michel Jarre označil v Bratislave Snowdena za hrdinu [online]. svet.sme.sk, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  2. ↑ Ewen MacAskill. ‘I was very much a person the most powerful government in the world wanted to go away’. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), Fri 13 Sep 2019 17.00 BST. Dostupné online [cit. 2019-09-17]. ISSN 0261-3077.
  3. ↑ HOPKINS, Nick. Permanent Record by Edward Snowden review – the whistleblower’s memoir. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2019-09-14. Dostupné online [cit. 2019-09-17]. ISSN 0261-3077.
  4. ↑ Daily Show for September 26, 2019 [online]. Democracy Now!, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ a b euractiv.sk [online]. 2014-07-15, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f g Profile: Edward Snowden [online]. BBC, 2013-06-24, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ a b c d e Edward Snowden and the NSA files – timeline [online]. The Guardian, [cit. 2013-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Edward Snowden: the whistleblower behind the NSA surveillance revelations [online]. the Guardian, 2013-06-11, [cit. 2021-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Spycraft | Netflix Official Site [online]. www.netflix.com, [cit. 2021-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Where was Edward Snowden when he leaked the CIA documents? [online]. South China Morning Post, 2013-06-12, [cit. 2021-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ - The Washington Post [online]. Washington Post, [cit. 2021-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ SPIEGEL, DER. Spionageskandal: Britischer Geheimdienst sammelt gewaltige Datenmengen - DER SPIEGEL - Netzwelt [online]. www.spiegel.de, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online. (po nemecky)
  13. ↑ GCHQ taps fibre-optic cables for secret access to world's communications [online]. Guardian. Dostupné online.
  14. ↑ GIDDA, Mirren. Edward Snowden and the NSA files – timeline. The Guardian, 2013-08-21. Dostupné online [cit. 2020-06-25]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  15. ↑ EXCLUSIVE: US spies on Chinese mobile phone companies, steals SMS data: Edward Snowden [online]. South China Morning Post, 2013-06-23, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ China: USA sind die "größten Schurken unserer Zeit" [online]. Der Standart, 2013-06-23, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po nemecky)
  17. ↑ https://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/nsa-hat-wanzen-in-eu-gebaeuden-installiert-a-908515.html
  18. ↑ Geheimdokumente: NSA überwacht 500 Millionen Verbindungen in Deutschland [online]. Der Spiegel, 2013-06-30, [cit. 2013-06-30]. Dostupné online. (po nemecky)
  19. ↑ https://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/nsa-ueberwacht-500-millionen-verbindungen-in-deutschland-a-908517.html
  20. ↑ a b Protection overview | Courage Snowden [online]. [Cit. 2020-11-02]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  21. ↑ a b Ako útla žena ukrývala Edwarda Snowdena pred CIA [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-11-02]. Dostupné online.
  22. ↑ Edward Snowden seeks Ecuador asylum [online]. The Telegraph, 2013-06-23, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ Edward Snowden has not entered Russia - Sergei Lavrov [online]. BBC, 2013-06-25, [cit. 2013-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ SITA; TASR. Snowden zostáva na letisku, vraj túži žiť v Rusku. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-07-24. Dostupné online [cit. 2021-02-09]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ Edward Snowden asks for asylum in Ecuador - as it happened [online]. The Guardian, 2013-06-23, [cit. 2013-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ a b c Ecuador breaks US trade pact to thwart 'blackmail' over Snowden asylum [online]. The Guardian, 2013-06-27, [cit. 2013-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ a b c d Ecuador cools on Edward Snowden asylum as Assange frustration grows [online]. The Guardian, 2013-06-28, [cit. 2013-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ a b c d Snowden applies for political asylum in Russia [online]. The Guardian, 2013-07-01, [cit. 2013-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ a b Edward Snowden withdraws Russian asylum request [online]. The Guardian, 2013-07-02, [cit. 2013-07-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Fugitive Edward Snowden applies for asylum in Russia [online]. bbc.com, 2013-07-16, [cit. 2021-02-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ By Ashley Fantz. Phil Black and Michael Martinez, CNN. Snowden out of airport, still in Moscow [online]. edition.cnn.com, 2013-08-01, [cit. 2021-02-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ ČTK. Snowden si konečne našiel novú prácu. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2013-10-31. Dostupné online [cit. 2021-02-09]. ISSN 1336-2674.
  33. ↑ CNN, Mary Ilyushina. Edward Snowden requests a three-year extension of Russian residency [online]. CNN, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  34. ↑ TASR. Edward Snowden požiada o ruské občianstvo. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-11-02. Dostupné online [cit. 2020-11-02].
  35. ↑ PRESS, Associated. Edward Snowden granted permanent residency in Russia. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-10-23. Dostupné online [cit. 2020-11-02]. ISSN 0261-3077.
  36. ↑ a b BERLINGER, Joshua. Filipino who housed Snowden in Hong Kong granted refugee status in Canada [online]. CNN, [cit. 2020-11-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ POLITICO [online]. politico.com, [cit. 2020-11-02]. Dostupné online.
  38. ↑ a b Katelyn Polantz, CNN. Edward Snowden agrees to give up more than $5 million from book and speeches [online]. edition.cnn.com, 2020-09-21, [cit. 2020-11-02]. Dostupné online.
  39. ↑ SPIEGEL, DER. Es ist ein Russe: Edward Snowden und Ehefrau Lindsay sind Eltern - DER SPIEGEL - Panorama [online]. www.spiegel.de, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online. (po nemecky)
  40. ↑ ŽIVÉ.SK. Putin udelil ruské občianstvo Edwardovi Snowdenovi [online]. Živé.sk, 2022-09-26, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online.
  41. ↑ TERAZ.SK. Putin udelil ruské občianstvo Edwardovi Snowdenovi [online]. TERAZ.sk, 2022-09-26, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online.
  42. ↑ British spies 'moved after Snowden files read'. BBC News, 2015-06-14. Dostupné online [cit. 2021-02-27]. (po anglicky)
  43. ↑ Reuters. NSA surveillance exposed by Snowden was illegal, court rules seven years on. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2020-09-06]. ISSN 0261-3077.
  44. ↑ a b c Súd dal za pravdu Snowdenovi. Plošné sledovanie NSA bolo nelegálne. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-09-04. Dostupné online [cit. 2020-09-06].
  45. ↑ Trump says he will 'take a look' at pardon for Edward Snowden. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-08-15. Dostupné online [cit. 2020-09-06]. ISSN 0261-3077.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edward_Snowden&oldid=7940412“