Andy

Andy (špa. Cordillera de los Andes)
Pohorie
Letecký pohľad na Andy
Pôvod názvu: Anti – Vysoký hrebeň
Štáty	Argentína,   Bolívia,   Čile,   Kolumbia,   Ekvádor,   Peru,   Venezuela
Najvyšší bod	Aconcagua
- poloha	Mendoza, Argentína
- výška	6 959 m n. m.
- súradnice	32°39′20″J 70°0′57″Z
Dĺžka	8 000 km, S-J
Šírka	300 – 500 km, Z-V
Geologické zloženie	vulkanity
Perióda	mezozoikum, kvartér
Wikimedia Commons: Andes
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Cono de Arita, Salta (Argentína)

Andy (špa. Cordillera de los Andes) alebo Kordillery Južnej Ameriky sú pohorie vypĺňajúce západnú časť Južnej Ameriky. Je to južná časť pohoria Kordillery.

Tiahnu sa od severu na juh cez celú Južnú Ameriku, od Venezuely až po Patagóniu. Andy sú asi 7 000 km dlhé a až 500 km široké a ich priemerná výška je asi 4 000 m. Najvyšším vrchom je argentínska Aconcagua, vysoká 6 959 m.

Andy zasahujú na územie týchto štátov: Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Bolívia, Čile a Argentína.

Geografia

Andy sa delia na viacero častí. Južné Andy v Argentíne a Čile. Centrálne Andy zasahujú do čilskej časti, pokračujú do Peru a Bolívie. Severné Andy zasahujú aj do čilskej a peruánskej časti, menej do Bolívie, ďalej pokračujú do Venezuely, Kolumbie a severného Ekvádoru. Po celej dĺžke ich tvoria dva paralelné chrbty Cordillera Occidental a Cordillera Oriental. V Kolumbii, severne od hranice s Ekvádorom sa rozdeľujú na tri rovnobežné chrbty, západný, centrálny a východný. Východný je jediným z horských chrbtov, ktorý zasahuje do Venezuely. Označenie cordillera pochádza zo španielčiny a znamená povraz. Andy sú asi 200 – 300 km široké takmer po celej dĺžke okrem Bolívijského ohybu, kde dosahujú šírku 640 km. Najsevernejšie časti pohoria tvoria ostrovy Aruba, Bonaire a Curaçao v Karibskom mori.

Najvyššie vrcholy

Názov	nadmorská výška	štát	pohorie
Aconcagua	6962	Argentína	Vysoké Andy
Nevados Ojos del Salado	6893	Čile, Argentína	Puna
Monte Pissis	6793	Argentína	Puna
Huascarán Sur	6746	Peru	Cordillera Blanca
Bonete	6759	Argentína	Puna
Tres Cruces Sur	6748	Čile, Argentína	Puna
Llullaillaco	6739	Čile, Argentína	Puna
Mercedario	6700	Argentína	Vysoké Andy
Cazadero	6658	Argentína	Puna
Huascarán Norte	6655	Peru	Cordillera Blanca

Geológia

Vznik Ánd je spojený s procesmi platňovej tektoniky, ktoré mali za následok subdukciu platne platne Nazca pod Juhoamerickú platňu. Hranica medzi platňami je tvorená peruánsko-čilskou priekopou.

Najstaršie andské horniny pochádzajú z prekambria a nachádzajú sa v Čile a Argentíne. Sú to napríklad slabo metamorfované flyšové sedimenty jednotky Puncoviscana. V priebehu kambria až triasu na západnú časť Gondwany narazilo viacero mikrokontinentov, ktoré sa stali jej súčasťou. Tieto zrážky boli spojené s výrazným vulkanizmom. Od začiatku jury sa v oblasti Ánd vyvinulo niekoľko sedimentačných paniev a vulkanických oblúkov rôzneho typu.

V Severných Andách vznikol vo formácii La Negra vulkanický oblúk a predoblúková Tarapacská panva. Od titónu po hoteriv bola táto panva zaplavená, neskôr počas vrchnej kriedy ju ovplyvňoval okolitý vulkanizmus a usadzovali sa v nej najmä červené kontinentálne sedimenty. V strede kriedy sa táto panva uzavrela a z hornín, ktoré boli vytlačené z tohto priestoru vznikla tzv. Proto Cordillera de Domeyko, ktorú v nasledujúcom období výrazne deštruovala erózia. Od vrchnej kriedy po eocén pokračoval v dôsledku subdukcie platne Nazca vulkanizmus, ktorý v priebehu oligocénu vystriedali intrúzie. V tomto období vznikli v oblasti Čile významné ložiská medenno-porfýrových rúd. Subdukcia platne Nazca spôsobila aj vznik Atacamského smerného posunu, významného zlomu ktorý postihol Pobrežnú kordilieru. V tomto priestore následne počas jury a ranej kriedy mohol vystúpiť granitoidný pobrežný batolit.

V Centrálnom segmente Ánd počas vrchnej jury a spodnej kriedy vznikli paralelné vulkanické oblúky, medzi ktorými sa nachádzali menšie zaoblúkové a okrajové panvy. Kôru tiež postihli viaceré intrúzie hlbinných hornín. Oblasť v jure zasiahla silná transgresia, ktorá umožnila vznik platformy Aconcagua. Neskôr more z oblasti ustúpilo a nasledoval intenzívny vulkanizmus. Vo vrchnej kriede došlo k zmene tektonického režimu z pokojnej subdukcie Mariánskeho typu na napätý Čilský typ. Uzavreli sa viaceré staršie sedimentačné panvy a vulkanizmus sa presunul viac na východ. Ich uzavretie bolo spôsobil vznik Aconcaguského vrásovo-násunového pásma, pozdĺž východnej hranice Cordillera Principal vo vrchnej kriede až miocéne. Kvartérny vulkanizmus už neprebehol.

V Južných Andách od jury po kvartér prebiehal neustály vulkanizmus, najmä v oblasti Cordillera Principal a predoblúkovej panvy Neuquen, ktorá plnila morskými aj kontinentálnymi uloženinami, čo umožnilo vhodné podmienky pre akumuláciu uhľovodíkov, najmä ropy.

V Andách sa v dôsledku pokračujúcej subdukcie platne Nazca nachádza mnoho sopiek, ako napríklad Cotopaxi, jednej z najvyšších sopiek súčasného obdobia.

Klíma

Klíma sa v Andách významne líši v závislosti od nadmorskej, výšky, blízkosti mora a zemepisnej šírky. V južných oblastiach Ánd často prší a je pomerne chladnejšie. Centrálne Andy majú suchú klímu. Severné Andy majú vlhkú a teplú klímu, v Kolumbii dosahuje priemerná ročná teplota 18 °C. V dôsledku veľkých rozdielov nadmorských výšok sa môžu dažďové lesy nachádzať iba niekoľko kilometrov od zasnežených končiarov. Hory majú veľký vplyv nielen na teplotu ale aj zrážky v blízkych oblastiach. Snežná čiara je pohyblivá a v rôznych oblastiach sa vyskytuje v inej výške. Od 4 500 do 4 800 m v tropickom Ekvádore, Kolumbii, Venezuele a Peru po 4 800 až 5 200 m v suchších oblastiach Peru a Čile, opäť klesá do 4 500 m v oblasti Aconcagui (32°j.š.), 2 000 m dosahuje v oblasti 40° j.š., 500 m v oblasti 50° j.š. a od 55° j.š. viacero horských ľadovcov dosahuje morskú hladinu.

Zdroje

• The Andes - Tectonic Evolution Archivované 2015-11-09 na Wayback Machine zdroj odkiaľ čiastočne čerpal článok
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Andes na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andy