Židlochovice

	Židlochovice
	mesto
	Židlochovice – námestie Mieru
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1)	Brno-venkov (CZ0643)
Obec s rozš. pôs.	Židlochovice
Poverená obec	Židlochovice
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	190 m n. m.
Súradnice	49°02′22″S 16°37′08″V / 49,039444°S 16,618889°V
Rozloha	5,93 km² (593 ha)
Obyvateľstvo	3 659 (1. 1. 2014)
Hustota	617,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1237
Starosta	Vlastimil Helma
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	667 01
Miestne časti	1
Zákl. síd. jednotky	9
Katastrálne územie	1
LAU 2 (obec)	CZ0643 584282
Adresa mestského; úradu	Městský úřad Židlochovice; Masarykova 100; 667 01 Židlochovice
E-mailová adresa	posta@zidlochovice.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Židlochovice
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.zidlochovice.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°02′22″S 16°37′08″V / 49,039444°S 16,618889°V

Židlochovice (nem. Groß Seelowitz)^[2] sú mesto v Česku v okrese Brno-venkov v Juhomoravskom kraji, 18 km južne od Brna pri sútoku Litavy a Svratky, na úpätí najvyššieho kopca Dyjsko-svrateckého úvalu Výhonu (355 m n. m.).

Ide o vinársku obec vo Velkopavlovickej vinárskej podoblasti (viničné trate Prostřední sady, Hačky, Výhon, Vinohrádky, Výšavy, Pastviska).

1. januára 2012 tu žilo 3 605 obyvateľov, z toho 1 785 mužov a 1 820 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,3 roka (muži 38,2 roka, ženy 42,5 roka).

Historický prehľad

Židlochovice mali do druhej polovice 20. storočia trochu odlišné katastrálne hranice ako majú v súčasnosti. Mníchovská dohoda učinila zo Židlochovic pohraničné mesto, pričom vtedy stanovená nová hranica medzi nacistickým Nemeckom a neobsadeným zvyškom Česko-Slovenska zabiehala dosť hlboko do súčasného intravilánu Židlochovic (mnoho vtedy ešte nezastavaných pozemkov v židlochovickej lokalite nazývanej „Žižkov“ patrilo k pôvodnému katastrálnemu územiu susednej obce Vojkovice, ktorej kataster bol takmer celý zabraný Nemeckom). K 1. januáru 1959^[3] potom vykonal krajský národný výbor v Brne svojim uznesením z dňa 12. decembra 1958 výraznú úpravu hranice Židlochovic so susednými obcami Hrušovany u Brna a Vojkovicami práve v lokalite Žižkova, pričom k dôvodom patrilo 24 postavených či rozostavaných domov na území pripojenom k Židlochoviciam. Židlochovice pri tejto úprave svojej hranice získali od Vojkovic 26,571 hektárov pôdy a od Hrušovan 3,687 hektárov pôdy. Naopak k Vojkoviciam prešlo od Židlochovic 0,1243 hektárov pôdy.

Od roku 2003 sú Židlochovice obcou s rozšírenou pôsobnosťou, ich správny obvod má celkom 24 obcí.

Demografia

Vývoj počtu obyvateľov^[4]
1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930	1950	1961	1970	1980	1991	2001	2011^[5]
2 826	2 651	2 635	2 613	2 514	2 562	2 764	2 508	2 782	2 855	3 443	3 251	3 087	3 562

Pamiatky

Pozri aj: Zoznam kultúrnych pamiatok v Židlochoviciach

V Židlochoviciach je niekoľko významných pamiatok, medzi hlavné patrí zámok, radnica, Strejcův sbor a kostol Povýšenia svätého Kríža.

Radnica

Jedna z najstarších budov mesta. Pôvodná radnica bola len prízemná budova so slamenou strechou a jednou miestnosťou. Jej dnešná podoba je z roku 1559, kedy bola majiteľom panstva Vilémom z Pernštejna rozšírená. Vo vedľajšej budove sídli Regionálne turistické a informačné centrum s vinotékou. Radničné pivnice pripomínajú slávnu vinársku minulosť mesta.

Kostol Povýšenia svätého Kríža

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Povýšenia svätého Kríža (Židlochovice)

Postavený v rokoch 1724-1730 viedenským barokovým architektom Johannom L. Hildebrandtom. Stavbu financoval vtedajší majiteľ židlochovického panstva Philip Ludwig Sinzendorf. Ihlanovitá strecha veže nie je pôvodná – bola provizórne postavená v roku 1855, kedy pôvodná báň bola strhnutá víchricou. V interiéri kostola sú na postranných oltároch obrazy sv. Jána Nepomuckého a P. Márie - autorom je židlochovický maliar Georg Metzger. Nájdeme tu tiež repliku jedinečného gotického spodobnenia P. Márie, ktorej originál je v Moravskom múzeu.

Schodisko pred kostolom zdobia sochy Jana Sterna z 18. storočia: sv. Florián, sv. Urban, sv. Leonard, sv. Augustín a dve sochy sv. Jána Nepomuckého.

Zvonica na starom cintoríne

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätej Barbory (Židlochovice)

Arkádovitá predsieň s lomenými oblúkmi je zvyškom pôvodného gotického kostola znovu vysväteného v roku 1446. Okolo pôvodného kostola bol cintorín. Kostol bol zrejme poškodený v husitských vojnách, neskôr bol poškodený niekoľkokrát požiarom a nakoniec bol v 19. storočí zbúraný. Jedenásť náhrobných kameňov z starého cintorína je dnes umiestených na cintoríne v Komenského ulici.

Strejcův sbor

Roku 1591 tu pôsobil bratský kazateľ Jiří Strejc, jeden z prekladateľov Kralickej biblie. Názov ulice pripomína, že tu bol českobratský kostolík – sbor. Čeští bratři, ktorí v meste pôsobili, boli pod ochranou zemského hajtmana Fridricha zo Žerotína, ktorý bol majiteľom panstva od roku 1567. Pod bratským kostolíkom bola postavená hrobka a do nej boli uložené ostatky Fridricha zo Žerotína a ďalších piatich príslušníkov jeho rodiny.

Po dlhom pátraní nadšeného znalca židlochovickej histórie Františka Horáka bola v roku 1956 po tristo päťdesiatich rokoch hrobka objavená a otvorená. Nedošlo však k zakonzervovaniu nájdených cínových rakví, hrobka bola opäť zasypaná. Odborným prieskumom v roku 1990 bolo zistené jej úplné zničenie.

Je veľmi pravdepodobné, že na súpisnom čísle 32 bola českobratská fara. Mesto usiluje o jej renováciu.

Zámok

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zámok Židlochovice

Pôvodná tvrdza prestavaná na zámok – najprv renesančne, neskôr barokovo – súčasný vzhľad je empírový.

Cukrovar

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cukrovar Židlochovice

Cukrovar patril k najznámejším v Česku. Tu bol prvýkrát zavedený proces difúzie, teda novinka zrovnateľná s prínosom cukrovaru v Dačiciach, kde bola po prvýkrát vyrobená kocka cukru. Filtračná veža a komín bývalého cukrovaru boli Ministerstvom kultúry prehlásené kultúrnou pamiatkou.

Robertova vila

Empírová vila z 30. rokov 19. storočia, chránená ako kultúrna pamiatka Českej republiky^[6] Vilu, nachádzajúcu sa v južnej časti mesta, nechal postaviť Florentin Robert, zakladateľ židlochovického cukrovaru, ako rodinné sídlo. Bočné krídlo bolo dostavané na konci 19. storočia. V súčasnosti (2013) vo vile sídli základná umelecká škola a materské centrum.

Pri vile sa nachádza verejná záhrada a detské ihrisko. Časť záhrady je postupne upravovaná do podoby prírodnej záhrady.

Zavesený most cez Svratku

Bližšie informácie v hlavnom článku: Židlochovický most

Zavesený most, postavený v rokoch 1989–1993, tvorí jednu z dominánt mesta. Na jeho mieste predtým stával drevený most z roku 1737 a po ňom oceľový priehradový most z roku 1897.

Židovská komunita

V Židlochoviciach žilo do roku 1942 niekoľko židovských rodín. Počas konečného riešenia židovskej otázky boli títo ľudia odvlečení a zavraždení. Šestnásť židlochovických židov bolo odtransportovaných transportom Ah dňa 4. decembra 1942 z Brna do geta Terezín. Odtiaľ boli všetci poslaní ďalej do koncentračných táborov, kde bez výnimky zahynuli. Transport Ap bol vypravený 18. apríla 1942 z Terezína do Rejowiec. Transport An bol vypravený 25. apríla 1942 z Terezína do varšavského geta. Transport Er bol vypravený 16. októbra 1944 z Terezína do Osvienčimy. Transport Ek bol 28. septembra 1944 z Terezína vypravený do Osvienčimy.

Z dokumentov plynie, že 3 občania zahynuli v Osvienčimy, 3 v gete Varšava a 10 v tranzitnom koncentračnom tábore Rejowiec (70 km od koncentračného tábora Sobibor).

Išlo o týchto občanov Židlochovic: Kosina Maxmilian (*1879), Kosina Elise (*1882), Kraus Hilda (*1907), Steiner Alfred (*1875), Steiner Olga (*1887), Burian Charlotte (*1875), Burian Richard (*1887), Burian Irma (*1890), Burian Hilda (*1914), Burian Gertrude (*1920), Stiasny Jakob (*1884), Stiasny Irma (*1899), Stiasny Otto (*1921), Stiasny Siegfried (*1881), Kohn Oskar (*1893), Schäfer Friederike (*1879)