fajčiť

Slovak

Etymology

From fajka, a diminutive form of German Pfeife, ultimately from Latin.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈfajt͡ʃic]

Verb

fajčiť impf

1. to smoke

Conjugation

Conjugation of fajčiť (imperfective; class V, pattern robiť)

infinitive			fajčiť
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		fajčím	fajčíš	fajčí	fajčíme	fajčíte	fajčia
past	masculine	fajčil som	fajčil si	fajčil	fajčili sme	fajčili ste	fajčili
	feminine	fajčila som	fajčila si	fajčila
	neuter	fajčilo som	fajčilo si	fajčilo
past perfect	masculine	bol som fajčil	bol si fajčil	bol fajčil	boli sme fajčili	boli ste fajčili	boli fajčili
	feminine	bola som fajčila	bola si fajčila	bola fajčila
	neuter	bolo som fajčilo	bolo si fajčilo	bolo fajčilo
future		budem fajčiť	budeš fajčiť	bude fajčiť	budeme fajčiť	budete fajčiť	budú fajčiť
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	fajčil by som	fajčil by si	fajčil by	fajčili by sme	fajčili by ste	fajčili by
	feminine	fajčila by som	fajčila by si	fajčila by
	neuter	fajčilo by som	fajčilo by si	fajčilo by
past	masculine	bol by som fajčil	bol by si fajčil	bol by fajčil	boli by sme fajčili	boli by ste fajčili	boli by fajčili
	feminine	bola by som fajčila	bola by si fajčila	bola by fajčila
	neuter	bolo by som fajčilo	bolo by si fajčilo	bolo by fajčilo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	fajči	—	fajčime	fajčite	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		fajčiaci	—	fajčený	fajčil, fajčila, fajčilo, fajčili	fajčiac	fajčenie

Derived terms

• fajčenie
• fajčiar

Further reading

• “fajčiť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024