Hitler, Adolf

Hitler, Adolf, 20. 4. 1889 Braunau am Inn, Horné Rakúsko – 20. 4. 1945 Berlín — nemecký nacistický politik a diktátor; oficiálny titul Führer (vodca). Syn colníka, mladosť strávil v Rakúsku. Strednú školu v Steyri ukončil bez akejkoľvek kvalifikácie, odmietnutie viedenskou umeleckou akadémiou mu prekazilo plány stať sa maliarom. Vo Viedni žil z rodinného dedičstva a náhodného predaja svojich akvarelov a maľovaných pohľadníc; keď vyčerpal finančné prostriedky, uchýlil sa do azylových domov. Viedenský pobyt prehĺbil jeho antisemitizmus, nenávisť k socializmu a celému Rakúsko-Uhorsku. R. 1913 v snahe vyhnúť sa službe v rakúskej armáde odišiel do Mníchova. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa ako dobrovoľník prihlásil do nemeckej armády, kde získal hodnosť slobodníka. Počas bojov bol dvakrát zranený. Po vojne, frustrovaný z porážky Nemecka a z jej dôsledkov, začal svoju politickú kariéru ako člen Nemeckej robotníckej strany (1919), ktorej sa stal v júli 1921 predsedom s neobmedzenými právomocami a premenoval ju na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP). V novembri 1923 sa so svojimi prívržencami pokúsil v Mníchove o puč (→ mníchovský puč), bol zatknutý a odsúdený na štyri roky väzenia v pevnosti Landsberg, v decembri 1924 však predčasne prepustený. Vo väzení napísal knihu Mein Kampf (Môj boj), ktorá sa stala ideovým a programovým zdrojom nacistického hnutia (→ nacizmus). Nasledujúci rok nanovo založil NSDAP a poučený neúspechom mníchovského puču sa preorientoval na získanie moci legálnou cestou. Výsledkom tejto novej stratégie bolo, že v ríšskych parlamentných voľbách 1930 sa Hitlerova NSDAP stala druhou najsilnejšou stranou a voľby v júli 1932 už vyhrala (37,4 % hlasov). Nasledujúca vládna kríza sa skončila 30. 1. 1933, keď prezident P. Hindenburg vymenoval Hitlera za kancelára Nemecka. V priebehu nasledujúcich mesiacov využitím legálnych prostriedkov, teroru a demagógie vybudoval Hitler základy svojej neobmedzenej diktátorskej moci (systém jednej strany, glajchšaltácia polície, gestapo ap.). R. 1934 po smrti Hindenburga zrušil úrad prezidenta (koniec republiky) a sám sa stal najvyšším predstaviteľom štátu (ríšskym kancelárom) s titulom vodca (Führer). V tom istom roku krvavo potlačil opozíciu vo vlastných radoch (→ noc dlhých nožov) a 1935 začal realizovať protižidovské opatrenia (→ norimberské zákony). R. 1938 prevzal najvyššie velenie nemeckej brannej moci, 1941 sa stal najvyšším veliteľom pozemných vojsk. V júli 1944 prežil atentát (→ Hnutie 20. júla), po ktorom prehĺbil svoje stotožnenie sa so štátom. Od nástupu k moci radikálne zmenil nemeckú zahraničnú politiku. Jej hlavným cieľom sa stalo tzv. odčinenie Versaillskej mierovej zmluvy (obsadenie Porýnia 1936, anšlus Rakúska 1938, rozbitie ČSR 1938/39) a agresívne obsadzovanie nového „životného priestoru“ (→ Lebensraum) tzv. nemeckou rasou „nadľudí“ (→ Übermensch). Tomuto cieľu mala slúžiť vojna, ktorú Hitler rozpútal napadnutím Poľska 1. 9. 1939 (→ druhá svetová vojna). Po začiatočných nemeckých vojenských úspechoch nastal 1943 zlom a vojská antihitlerovskej koalície prekročili 1945 hranice Nemecka. V posledných dňoch života sa Hitler uchýlil do tzv. vodcovho bunkra v Berlíne, kde sa oženil so svojou dlhoročnou milenkou Evou Braunovou a krátko nato spolu s ňou spáchal samovraždu.