RAGAČ, Radoslav. Počiatky trnavských mestských hodín

{ & 1 ,;]iiu { ,++,-*t &, t ts ,í ťrř ,l .ď, f 3 , .i| ; t,. barbarským národom, ktoré Rím neohrozovaIi. ale samé boli Riman, mi napádané. Opakujú sa motíq, barbarskej preííkanosti, r,ierolornnosti, nestáIosti, nedóvcr;lhodIT osti a morálnej podradnosti. Naopak, Rimania disponrr jú pozitírlnymi vlastnosťarni, l<toré ich predurču jú za víťazov, Porážl<y rímskeho vojska sú zlhhčovanéa pripisované t-lcpoctir,ém u kona n iu barba rol,, víťazstvá sú výsledkom rímsl<yclr cností a Caesarovho vojenského génia. Podobr, ú perspel<tívll pou* žírlacaesar aj v popise občianskej vojn,v, ktorým sa snažízdiskreditovať svojich protivníkov 6 yytvoriť doiem, žc občianske boje rozpútali oni, Tri I<nih,v o občianskej vojne zaclrl4árlajúce udalosti z rokorl ,{9 a 48 pred n, l. sú nedokončerré. Caesarovi b;íva niekedy pripisované ai autorstvo d'alších zápiskov. Ako prarldepodobnejšie sa však iaví, že ich napísali jeho dóstojníci. lde o De bello Alexandrino (O vojne alexandrijskej, pravdepodobným autorom jc Hirtius): De bello Aíricano (O voine africkei); De bcllo Hispaniensi (O vojne hispánskei). posIcdné dva tituly opisrrjú záverečné strety občianskej vojny v rokoch 46 a 45 pred n. l. V historickej knižnici ZápadosIovenského múzea sa rrachádza najznámejšie Caesarovo dielo, a to Záplsl<y o vojne v CaIii C. IuIii Caesaris Comnlentariorum Libri VlII. Krrih.r boIa v;,tl.rcenj vo št,ajčiarskom Bazilc|i v roku |563. Obsahuje nádherné drevorezor,é nrapy CaIie (Francúzsl<a) a Iberskc<Iro polostrova a ilustrácie vojnor,llch výjavov. Craíiky sú zarrjímavé aj tym, že nezobrazujú historickú sku- točnosť, ale fantáziu renesančnélro autora, ako si predstavoval staroveký svet. Napríklad obrana stredov€-- kého / renesančného kamenného hradu pred útočníkmi,zhaclzovanie zapálených sudov na obraI-rnú líniu dobyvatel'ov a poclobne. Knilra jc súčasťounovej rlýstav)z v západoslovenskom múzeu N,lúzeu knižnej kuItúry (Nám. sv. Mikuláša l0) Šestnáste storočie slovot-tl a obrazom : Historické - tlače z íondov ZápadosIovenského múzea. VýStaVa je sprístupnená od 2. apríIa 20|9 a potrvá do 30. marca 2020. Autorort-t |e kurátor historickej knižnice N4gr. Milan Ševčík.,, Počiatky trnavskYch mestskY.h hodín zohrali verejné hodinv v mestskom pomerne významíulohu z emancipačného a ai komunikačnéhohIadiska. Objektivny čas, ktorý merali a oznamovali, bol totiž iedným z významných symbolov emancipácie mestských komunit. ''l Nie nadarmo mal Karol V. nadčasovo v_vriecť pri deíinícii stredovekého mesta dodnes citovaný qlrok: portae, prrlsus, pucri, v slovenskom prel<lade brány, čas a školáci. N,4estské verejné hodin,v však často cclé stáročia existovaIi ai s ohla- sovanúl časrr inýni zar-ržívanými prostriedkami, r,rátanc cirkerlného zvoncnia, v prípade nlesta Trnarry išlo ocl neskorého stredovel<u r-rajmá o mestských lrlásnikov, trubačov, zvonárov a tiež slrrečnéhodiny umiestnené na verejných miestach. Spominani trubaci a hlásnici zostali nrestskými Zamestnancami aŽ do l8. - l9. storočia. Prvé známe dokl.rdy o používaníverejných mechar-ricl<ýclr hodín pochádzapolovice l3. |ú z koI-rca drr-rhe| Storočia 7 r,yspelého prostredia taliansl<ych miest. V priebehu |'l. Nolínky z rcclnirc storočia sa rozšírilivo rláčšine cLrrópskych l<rajín a do začiatkrr l5. storočia rrž hodirr,v dorazili až na úplný ol<raj rlýchodnei Európy. V rol<r-l l375 sa s nimi stretávame v čiernomorslých taliansb,ch prístavoch a v roku l40'l už ai Vo vzdialenej lVIoskvc-. V ulrorskonl mestsI<om prostredí boli vere|né mechanické hodirr1, od strcdoveku icdným z významných spósobov reprezentácie eI<onomickcj rnoci a politickcj nezárlislosti rnestskej sanlosprávv. Zároveň mali rl podnil<avom mestskonr prostredí, I<de mal čas hodnotu peňazí, aj prirodzcné opocistatncrrie. Umiestnenti byvali rra verejttoln, z okolia dobre viditcl'nom mieste, zvác'ša t, Samotnom centre mesta. V uhorsl<ýclr me-stách sa s nimi stretávame ticž už od obdobia 14. storočia. K iclr rozšírcniu nepoclrybne naponlohla aj nová vládnuca dynastia An jouorlcov s neapolskými koreňmi. Váčšiemcstá býruali vzorom pre tie merršie, ktoré sa ich snažili rr rárnci srloiiclr ekonornických rnožností napodobňovať. Koncom stredoveku sa hodiny postupne rozšírili už aj do menších uhorských miest a stali sa pevnoLl súčasťoudomácej mestskej I<ullúry.Užkonconl l5. storočia sa StretáVame aj v nrcstsI<onr prostredí aj s rnenšími nástennýrrri mechanickými hodinami, jedny z naistaršíchznámyclr boli arclreologicky doloženév Bansl<ej B),strici. V ranorn novoveku sa postupne začali meclranicke hodirr1, širit'. n.rimJ vo íorrne yežových hodfu, aj r,l prostredí početných rrlrorských mestečiek. V prípade Trnav1, sú napriek jej vyspelosti a ekononricke| siIe stredoveké údaje o verejných hodinách prekvapr-rjúco skrornné a ani odborníci inl zrejme preto nevenovali váčšiupozornosť. Jedinú konkrétn u zrnienku publikoval pred niekol: kýrni rokmi Vladinrír Rábik. OpísaI bližšieneználne mechanicl<é hociiny - horologium, umiestnené v interiéri íarskéhoKostola sv. N/ikuláša, konkrétne nad vchodom do l(aplnky sv. Petra a Pavla. Hodiny sú v písonrnom prarleni doložené rl roku l5l9, Jednýrl z podnetov pre ich vznil< boIo nepoclr;lbne a1 i ntenzírine využívanie farského kostol.r J lrotreba phnovania rlel'm i náboženskýclr úkonov. Na prelorle stredovcku a novovel<u tam totiž okrenr mestského íarára pósobilo .r j viacero rj'alsiclr knazov .r existorlalo aspoň l5 oltárnictiev a nábožc,nsl<ých bratstiev, ktoré mávaIi vlastné bohosIužby. Zau jímavosťou je, že o týchto hodinách nenaclrádzanre žiad nr.r konkrétnu znrienku rl rnestských účtovnýchdol<ur-nentoch a ani v súpisoch majctku trnavskej nlestsl<e j íary. Vzh l'adorrr na ich spcciÍicl(Ó u1,11i(,Stl]cnic v kostolnorn interiéri však rTešlo o tradičnérnestské hodiny, nevylučuIeme, že rnohIo ísťaj o nástenné hodiny. Historické pramene o ich počiatkoch zatial' mlčia. Obdobie vznikr,r l-rodín móžeme aspoň odhadnúťs pomocou notárskych insl ru mCl,] loV trrllvske j provetriencie, ktoró rlznikli pri"rmo vo farskom kostolc-. Tie sú totiž znárrre svojím presným datorzaním, kde sa okren-l tíiturnu zrl,klo uvádzat'aj mcno pápeža a často aj konkrétn"l lrodina a presnÓ miesto iei v,vlrotovenia. Urédzanie konkrétnych hodín je v sponrínaných notárskych inštru- mentoch doloženéod roku I,138. Aj trrravské rnestské hodiny však vzniI<li v období neskorého stredorlcl<t-t. V zacl-rova ných stredove.kých účtovných knihách mesta všal( o nich prekrlapivo tiež nie je žiadna l<onkrétna zmienka. VzhI'adom I-ra pomerne nákladnú údržbuto napovedá, že zrejme časťrnestských účtovnýchkníh z tohto obdobia chýba. Najstaršie údaje o nich teda nachádzame až v ranorTotlovel<ých písomných prameňoch. V období 30. - ,10. rokov l6. storočia je v trnavskýcl-r rnestských úc'tovnýclr knihách zachytená icl-r pomerne pravidelná údržba.Úclržbu hodín V tomto časovonl období (l533 - l54] ) vlzkonával trnavský zámočník Anton. Podl'a zhodnej výšky rzyplatene| sumy jedného zlate<ho išIo s najváčšou prarldepodobnosťou len o prarlidelný každoročný servis hodinového stroja. le prarrdepodobné, že mestské hodiny opravoval aj rl predchádzajúcich rol<och. le preto zrejmc<, žc sa tla túto oblasť dlhoclobo špecializovaI a ide o prvého zrrámeho trnavského hodinárskcho nlajstra. S Antonom sa v trnarlských mestských l<nihách stretávame užv 20. rokoch ló, storočia. PodI'a zistených údajov pochádzal z Vicdne - dc, Wicnna - a v Trnave vlastniI nleštiansky dom. Podl'a doložených íinančných transakcií bol Anton pomcrnc zánlclžný. Antona sa ncpochybne týka aj mladšia zmienl<a a trnavskorn zámočníl<ovi - cluidcm serator z roku |549. Vtedy mesto Trnavu požiaclaI čerricnol<a menský preíekt Blažcj vrátiť ním opravcné hodiny. v ncskoršom období údržbu trnavských rnestských hodín q/konávaIi zárločníckynlajster ]akub ( l559) a neskór majstri Pongrác (l587) a Hans Saxer (t594). V druhej polovici ló. storoc'ia poztláme z písomrlých pr.]meňov uz aj konkrétne údaje o unriestnení trnarzských mcstských hodín. Hodiny sa v toll-,lto období nachádzali vo rležičkeurliestnenei na radnici (mestskom dome). Dóvodom urniestncnia vo vežic'ke bola nepo- chy§p" snaha o ich čo najlcpšiu vidite|'nosť z okolia. ,Vlestské ho- diny prešli v rokr-r l55ó pomerne rozsiahlou prestavbou, o ktorej rrž poznáme aj konkrétne údaje. Na základe údajov v účtovne|knil-re totiž rlierne, že spomínaná vežička bola nanovo pokrytá železným plechom. V uvedenom roku mesto nakúpilo celý rlal< tenkých plechových pásorl (v origináIi označenýclr ako lameIy) na pokrltie spomínanej striešklu. Išlo o trvanlivú, avšaI< finančne náročnústrešnú krytinu, lebo len spomínané kovové pásy stáli úctyhodných l2 zlatých.Ir4estské hodin)u maIi v tomto období drevený ciferrríl< s jednou kovovolt hodinovou ručic'kou, l(torý tiež v uvedenom rokr-r prešiel údržbou.j\4echanickú časťmestských hodín v torn roku opravil trnavsl<ý zámočnícky maister Jakub. O rnechanickej časti póvodných hodín nám v priebelrr-r ló. storočia zatial'chýbajú presnejšic iníorrnácie. Podl'a ojedinelej písomnej zmienky z roku l556 však nlóženle uvažovať aj o tnožttcj ttaročncjšcj, zrcjtnc rt,prezentatívnc j sochá rskc,j výzdobe sporn ína ných mestských hod ín. Trnavský stolársl<y maister Ondrej v tomto roku opravovaI pohyblivú drevenú časťhodinového mechanizmu, označenúv písomnorrr prameni aI<o drevo, l<torým zvoniI Samson. N,lohlo by ísťo drever-rú sochu s pohyblivou l<ončatinou, l<torou udierala na zvon, bližšie údaje o spomínanej výzdobe však zatiaI' nepoznáme. Zrejme koncom l6. storočia bol póvodný hodi- nový stroj prcmiestnený na novo vybudovanú rcnesančnútrnavsl<ú rnestskú vežu. kde sú mladšie lrorlin1, tlmicstnel]c dodncs. Podl'a písomných prameňov tc,da v Trnave na koITci strcdorlell<u existovali dokonca dvoic- vere|né hodil-rlz, čo opátovne poukazujc, na jej rryznam a ekonomickú prosperitrr. Zaniknuté mestsl<ó hodiny z radnice si zaslúžia našu pozornosť ai do budúcnosti, pretože zrejmc mali v uhorských pomeroch urrikátnr-r figurálnu v}zdobrr. október 20 } 9 15 použitá literatúra: BoLICH ERoN, Patricl<- jV] ENI oT, Denis. La viIle módievale. Histoire de l'Er-rrope urbaine 2. Paris: Éditi- ons de Seuil, 20ll. x,tÁcEt ovÁ. N4arta - MIHOK, Lu bom ú,. N,,lctalograíický rozbor mcchanických hoclú-r z |5. storočia z Banskej B),strice. In. Archacologia historica 26. Brno 200]. s. l09- ll7. RÁBIK, Vladimír. Trnava. ln. KoL. Lexikón strcdovel<ých miest. Bratislava: Historický ústav SIorrenskei akadémie viecl, 20l0. RÁBIK, vladimír. lr4estská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. N4i- kuláša z roku I,195. Trnava: Filozoíická íakuIta Trnarlsl<ei Llniverzity, 200ó. RACAČ, Radoslav. ZvolensI<e< rnest- sl<é hodin1, do polorlice l7. storočia. lrr. ZL-rorI-rík Filozofickej íakulty Univerzity KomeI-rského - Historica XLV/2002. Parnátnica l< 50. VýročiLl študiinéhoodboru archívnictva pomocné vedl, historické FF UK v Bratislave, s. 127-]30. Archívne pramene: Štátny archív v Trnave, íond it,lagistrát mesta Trnavy, N4issilles, škat. l5lč. l5l0 Štátny archív v Trnave, fond rVagistrát mesta Trnav_v, Účtovné knihy: Illl2 (rok l53l), II116 (rok l5,+l), IIIll8 (rok l55ó) a lll/19 ( l594). Štátn), archív v Trnave, fond N4agis- trát mesta Trnavy, Daňové knihy: IIld/59l ( |587). Kaťarina K*yab*v§, Trwavskó univerzíťa, Katedra ktssickÝch.jarvkov Známi i neznámi autori historickei Trnavskei univerzity XXXXVI. Ián Líčko- dómyselný poradca hospodára-. A| dnes platí pravidlo, že dobre funguiúci podnik, inštitúcia, hospodárstvo a v konečnom dós|edku celá ekonomika sa zakladá na do- držiavani pevných pravidiel, ich striktnei evidencii a kontrole. Hoci v niektoných prípadoch sa móže zdať človeku takáto agenda azda až prílišprisna, pravdepodobne nejestvuje lepšíspósob hospodárenia, ktorého prvky sú osvedčenéuž v dávnei minulosti. Ved'len na základe presných čísela kalkulácie móže človek plánovať azvel'adbvať svoi maietok a v konečnom dósledku napredovať. 707 a opátovne rl roku trnavskej univ€]rzit, dieIo so zaujírnaq?m Zvom Iter oecononlicunt tio r,oI'neišonl preklade Cesta hos- podárenia. Ako budeme mať mL]zno5ť pri pod robne jsom tlpisr.. poznať, o cestu skutočrre pójde a sprievodcom na nej bude čitatel'ovi anjel, ktorého znázorňuie a| úvodrrá grafiI<a. Túto formr-r si pre na;lísanie, diela v)lbral sanrotný autor. le ním Ján l,íčko, rodál< z Prievidze, ktoý uvádzal svoje prit,zvisko v l.rtirrizovarrej podclbe L),czei. NarodiI sa v roku l650, v rodisku získal základnó vzdelanie a s vel'kou pravdepodobnosťou tr-r absolvovaI aj piaristické gym názium. Viedenské Navinl,,y z rednice Pazmaneum mu sprostredkovalo štúdiumteoIógie. V rol<rr I693 sa stal íaráronl v Bzovíku, v roku l70,+ pósobil v Prievidzi a v roku l7l0 v Krupine. ZomreI v roku l7l,+ v l(rakovanoch. Počas svojho života napísal Líčko niekol'ko diel, z ktorých váčšina Blšla práve v Trnave. Z oblasti polemicke| náboženskej litcratúr_rl publikoval v roku |700 Enchiridiorr. N4al;1 katcchizmus (Enchiridion parvus catechmus), o rok neskór Dialóg o l<rstných obradoch medzi katolíckym íarárom a luteránskor-r pórodnor-t babicou (De ceremoniis baptismi inter catholicc-rrum parochum et utheranam obstetricam dialogus), v roku i706 mu vyšiel spis Obrana l