Helvétska zóna
| Geológia Álp |
|---|
 |
| Tektonické superjednotky |
| Helvétska zóna |
| Penninická zóna |
| Austroalpínska zóna |
| Južné Alpy |
| Petrografia |
| Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
| Geologické jednotky |
| Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Briançonnaiský mikrokontinent |
| Piemontsko-ligurský oceán |
| Apulská platňa |
| Pozri aj Geovedný portál |
Helvétska zóna, H. systém alebo helvetikum, vo Francúzsku Dauphinoiská zóna je externá štruktúrna zóna Álp. Tvorí ju hercýnsky konsolidovaný šelf Európskej platformy skladajúci sa z kryštalinika a autochtónneho obalu zvrásnený spolu s horninami tethýdneho pôvodu, ktoré boli do oblasti presunuté vo forme príkrovov.
Helvétska zóna tvorí hlavne rozsiahle masívy kryštalinika a vytvára prvé z vysokých Alpských hrebeňov. Nachádza sa najmä v Západných Alpách. V Švajčiarsku horniny helvetika vystupujú na povrchu na severnej strane Álp v masíve Aar a Gotthard. Tu vznikli aj 3 vrásové príkrovy Morcle (spodný) a Diableret (stredný) a Wildhorn (vrchný)[1]. Vo Francúzsku tvorí prakticky celé Francúzske Alpy s masívmi Aiguilles Rouges, Écrins, Mont Blanc, Belledonne, Mercantour, Pelvoux a Argentera[2]. V Nemecku podobne ako vo Východných Alpách v Rakúsku tvorí helvetikum rovný pás, ktorý postupne prechádza do grestenskej jednotky[1].
Označenie helvetikum, predtým tiež helvetidy je odvodené od latinského názvu Švajčiarska, kedysi Helvetica.
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Helvétska zóna sa skladá z radu tektonicky odlišných jednotiek. Helvétske príkrovy sú skupinou príkrovov presunutých až do oblasti alpskej predoblúkovej tzv. Molasovej panvy a pohoria Jura severne od Álp, v ich predpolí. Tvoria ich druhohorné morské sedimenty, hlavne vápence, sliene a bridlice. Tieto príkrovy sú kompletne odlepené od svojho pôvodného podložia. K tomuto odlepeniu došlo počas miocénu[3].
Helvétske príkrovy sú presunuté cez infrahelvetikum, čo je dobre viditeľné najmä vo východnom Švajčiarsku. Infrahelvétsky komplex sa skladá z autochtónnych druhohorných sedimentov (obal) ležiacich na staršom hercýnskom kryštaliniku. Autochtónny druhohorný obal je zhodný s horninami helvétskych príkrovov. Obal sa usádzal severnejšie ako príkrovy, ktoré ho v súčasnosti prekrývajú, na plytšom šelfe alebo kontinentálnom svahu. Infrahelvetikum je samo deformované a zvrásnené na miestach staršej hercýnskej deformácie. V priebehu druhohôr a treťohôr došlo na mnohých miestach k vyklenutiu masívov[2]. Tieto vytvorili rozsiahle antiklinória, najmä na južnej prípadne vo Francúzsku aj na východnej strane Helvétskej zóny.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ a b Coward, M, Dietrich, D., 1989; Alpine tectonics — an overview. Geological Society, London, Special Publications, 45, s. 1-29
- ↑ S.M. Schmid: Regional tectonics: from the Rhine graben to the Po plain, a summary of the tectonic evolution of the Alps and their forelands prístup 24.8.2008
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helvetic Zone na anglickej Wikipédii.
