Dassault/Dornier Alpha Jet
| Alpha Jet | |
.jpg) Alpha Jet počas letu na RIAT 2007 | |
| Typ | cvičné / ľahké bojové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Dassault aviation Dornier Flugzeugwerke |
| Prvý let | 26. október 1973 |
| Zavedený | máj 1979 |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Francúzske vzdušné sily Portugalské vzdušné sily |
| Vyrobených | 480 |
Alpha Jet je dvojmotorové lietadlo, ktoré je určené pre pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel. Integrácia výzbroje typu vzduch-zem umožňuje využitie stroja aj v úlohe ľahkého bojového lietadla.
Alpha Jet je výsledkom francúzsko-nemeckej spolupráce, ktorá reflektovala podobné požiadavky vzdušných síl oboch krajín.
Vznik a vývoj[1]
[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom 60. rokov 20. storočia začali Británia a Francúzsko spolupracovať na vývoji nového nadzvukového bojového lietadla, ktoré malo zároveň slúžiť na výcvik pilotov. Výsledkom tejto spolupráce bol SEPECAT Jaguar, ktorý sa nakoniec dokonale osvedčil v úlohe ľahkého bojového stroja. Pôvodná požiadavka Francúzska na cvičné lietadlo sa tak nenaplnila. Preto začalo Francúzsko rozvíjať spoluprácu s vtedajším Západným Nemeckom (NSR), ktoré potrebovalo nahradiť svoje zastarané bojové stroje Fiat G.91. Technická špecifikácia nového stroja bola vytvorená v roku 1968 a v júli 1969 bola podpísaná dohoda o spoločnom vývoji a výrobe. Na základe dohody, mala každá z partnerých krajín zakúpiť 200 strojov, pričom výroba mala prebiehať v oboch štátoch. Výsledkom malo byť podzvukové lietadlo, ktorého pohon budú zabezpečovať motory SNECMA-Turbomeca Larzac. Nemecko malo negatívne skúsenosti spojené s haváriami svojich jednomotorovými Lockheed F-104 Starfighter, preto hneď od začiatku presadzovalo koncept dvojmotorového lietadla.
Svoje návrhy predložili tri skupiny výrobcov:
- Dassault, Breguet a Dornier prišli so strojom "TA501", ktorý bol vyvinutý zlúčením starších konceptov Breguet 126 a Dornier P.375,
- SNIAS a MBB predložili návrh lietadla s označením "E.650 Eurotrainer",
- VFW-Fokker predložil koncept s názvom "VFT-291".
Víťazom súťaže sa v júli 1970 stal návrh TA501 od tímu Breguet-Dassault-Dornier. V roku 1971 sa spoločnosti Dassault a Breguet zlúčili do Avions Marcel Dassault-Breguet Aviation, ktorá dostala za úlohu vyrobiť dva prototypy nového lietadla. Ďalšie dva prototypy postavil Dornier v Nemecku. Ako prvý sa do vzduchu vzniesol francúzsky prototyp dňa 26. októbra 1973 a jeho nemecký proťajšok ho nasledoval o necelé tri mesiace neskôr.
V máji 1979 začalo francúzske letectvo nahrádzať zastarané T-33 Silver Star a Mystère IV novými Alpha Jet E (E ako École, t. j. škola). Francúzsko nakoniec neobjednalo 200 lietadiel, ako pôvodne plánovalo. Znížilo tento počet na 176 kusov, ktoré boli dodané do roku 1985.
NSR nemalo záujem o lietadlá v cvičnej verzii. Preferovalo výcvik na amerických strojoch, ktorý nemeckí piloti podstupovali na amerických základniach. Dodávky bojovej verzie Alpha Jet A (A ako Appui Tactique, t. j. taktická podpora) začali v roku 1978 a boli ukončené o 5 rokov neskôr. Luftwaffe objednala celkovo 175 strojov.
Konštrukcia[1]
[upraviť | upraviť zdroj]
Alpha Jet je malé a ľahké lietadlo s krídlami umiestnenými v hornej časti trupu. Na nábežnej hrane krídel bol použitý tzv. "psí zub", čo je zárez, ktorý zlepšuje aerodynamické vlastnosti lietadla pri vzlete a pristátí. Krídla majú veľké Fowlerove klapky a po oboch stranách trupu pred chvostovými plochami sú brzdiace klapky. To účinne zvyšuje vztlak pri pristátí v malých rýchlostiach.
Trojbodový podvozok tvorí predná podvozková noha, ktorá sa zaťahuje dozadu a nohy hlavného podvozku, ktoré sa zaťahujú do gondol motorov.
V gondolách v spodnej časti trupu sú umiestnené dva prúdové motory SNECMA Turbomeca Larzac 04-C5 s ťahom 13,24 kN. Stroje Luftwaffe boli neskôr modernizované variantom Larzac 04-C20 s ťahom 14,12 kN.
Kabína má tandemové usporiadanie sedadiel a dva samostatné prekryty. Zadné sedadlo sa nachádza vo vyššej polohe, čo umožňuje inštruktorovi mať smerom vpred dobrý výhľad. Francúzsky Alpha Jet E bol vybavený vystreľovacími sedadlami Martin Baker AJRM4, zatiaľ čo nemecký Alpha Jet A mal sedadlá UPC/Stencel S-III-F3.
Francúzske lietadlá mali len základné avionické vybavenie, zatiaľ čo nemecké stroje disponovali pomerne sofistikovaným navigačno-bojovým systémom. Ten pozostával z inerciálneho navigačného systému Lear-Siegler, dopplerovského navigačného systému Litton a head-up displeja Kaiser/VDO.
Špecifikácie
[upraviť | upraviť zdroj]
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 2
- Dĺžka: 13,23 m[2]
- Rozpätie: 9,11 m
- Výška: 4,19 m
- Nosná plocha : 17,5 m²
- Hmotnosť (prázdny): 3 515 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 8 000 kg[3]
- Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor SNECMA Turbomeca Larzac 04-C5 s ťahom 13,24 kN
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 1 000 km/h (Mach 0,8)
- Bojový rádius: 583 km
- Dostup: 14 630 m
- Stúpavosť: 57 m/s
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- 1x kanón DEFA kalibru 30 mm s palebným priemerom 125 nábojov alebo 1x kanón Mauser kalibru 27 mm
- AIM-9 Sidewinder
- Matra Magic
- 2x raketnica, každá s 18 ks neriadených rakiet 68 mm SNEB
- AGM-65 Maverick
- bomby s hmotnosťou 250/400 kg
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b The Dassault-Dornier Alpha Jet & FMA Pampa
- ↑ Dassault-Dornier Alpha Jet Advanced Trainer / Close-Support Aircraft
- ↑ Alpha Jet, Dassault-Breguet/Dornier [online]. [Cit. 2017-07-03]. Dostupné online. Archivované 2017-08-16 z originálu.
