Preskočiť na obsah

Chytľanovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Chytľan obrovitý)
Chytľan obrovitý

upravená ilustrácia z roku 1880, A. E. Verrill
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Architeuthis dux
Steenstrup, 1857
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Chytľanovité (lat. Architeuthidae) je čeľaď z taxónu kalmary (Teuthida) resp. z taxónu Oegopsida. Patria do nej jedny z najväčších hlavonožcov.

Jediným rodom tejto čeľade je rod chytľan (iné názvy: kalmar, kalmár, krak, [bohemizmus] krakatica; lat. Architeuthis). V systémoch dávnejšej minulosti bolo od tohto rodu odčlenených viacero samostatných rodov.

V súčasnosti sa za jediný druh rodu Architeuthis považuje druh Architeuthis dux (slovenské názvy: chytľan obrovitý[2], kalmar [alebo kalmár] obrovitý[2], kalmar [alebo kalmár] obrovský[3][4], krak obrovský[5], krak obyčajný[6], [bohemizmus] krakatica obrovská[7], chytľan kráľovský[8]). Donedávna však bolo od tohto druhu často odčlenených viacero samostatných druhov, ktorých presný počet bol sporný. V niektorých textoch bol jedným z týchto samostatných druhov druh Architeuthis princeps (slovenské názvy: chytľan kráľovský[2], krak obrovský[9], staršie: chobotnica[2]) , ktorý sa väčšinou charakterizoval ako najväčší druh z rodu Architeuthis. Vo viacerých textoch sa slovenské a/alebo latinské názvy druhov Architeuthis dux a Architeuthis princeps rozlične zamieňali, ako sčasti vidno aj na vyššie uvedených duplicitných slovenských názvoch.

Chytľany sú pravdepodobne pôvod legiend o krakenoch.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa súčasných názorov (na základe prác z rokov 1998 a 2013) rod Architeuthis zahŕňa len jeden druh - Architeuthis dux (po slovensky chytľan obrovitý - synonymá pozri v úvode článku). Tento druh sa niekedy ďalej delí na tieto poddruhy:

  • Architeuthis dux dux - Vyskytuje sa v severnom Atlantickom oceáne. Zodpovedá bývalému užšie poňatému druhu Architeuthis dux (chytľan obrovitý). Zahŕňa aj bývalé druhy Architeuthis monachus, Architeuthis harveyi [časť] (=Megaloteuthis harveyi), Architeuthis princeps (chytľan kráľovský - synonymá pozri v úvode článku), Architeuthis clarkei, Architeuthis hartingii (=Loligo hartingii) , Architeuthis proboscideus (=Dinoteuthis proboscideus), Architeuthis bouyeri (=Loligo bouyeri), Architeuthis nawaji, Architeuthis grandis (=Plectoteuthis grandis)[10] a Architeuthis titan.
  • Architeuthis dux martensii - Vyskytuje sa v severnom Tichom oceáne. Zodpovedá bývalému druhu Architeuthis martensii (= Megateuthis martensii). Zahŕňa aj bývalý druh Architeuthis japonica.
  • Architeuthis dux sanctipauli - Vyskytuje sa na južnej pologuli. Zodpovedá bývalému druhu Architeuthus sanctipauli (= Mouchezis sanctipauli, = Architeuthis mouchezii). Zahŕňa aj bývalé druhy Architeuthis physeteris (=Dubioteuthis physeteris), Architeuthis harveyi [časť], Architeuthis kirkii, Architeuthis stockii (=Steenstrupia stockii), Architeuthis longimanus a Architeuthis verrilli.

Minulosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie, t.j. do roku 1998/2013, sa rod Architeuthis delil na viacero druhov, ale bola sporné, na koľko druhov sa má presne rozdeliť. Typický systém v druhej polovici 20. storočia (a na začiatku 21. storočia) vyzeral nasledovne:

rod Architeuthis (chytľan) [= dnešný druh Architeutis dux (chytľan obrovitý) v najširšom zmysle]:

  • Architeuthis dux (chytľan obrovitý) v širšom zmysle:
    • Architeuthis dux (chytľan obrovitý) užšom zmysle - severovýchodný príp. aj severozápadný Atlantický oceán
    • Architeuthis clarkei - severovýchodný Atlantický oceán
    • Architeuthis princeps (chytľan kráľovský) - severozápadný Atlantický oceán
    • Architeuthis harveyi - severozápadný Atlantický oceán
  • Architeuthis physeteris - stredný Atlantický oceán; zaraďovaný aj do druhu Architeuthis dux v širšom zmysle
  • ?Architeuthis hartingii - miesto nálezu neznáme
  • Architeuthis martensii v širšom zmysle/Architeuthis japonica v širšom zmysle:
    • Architeuthis martensii v užšom zmysle - severozápadný Tichý oceán
    • Architeuthis japonica v užšom zmysle - severozápadný Tichý oceán
  • Architeuthis sanctipauli v širšom zmysle:
    • Architeuthis sanctipauli v užšom zmysle - južný Indický oceán
    • Architeuthus stockii v širšom zmysle/Architeuthis kirkii v širšom zmysle:
      • Architeuthis kirkii v užšom zmysle - južný Tichý oceán
      • Architeuthis stockii v užšom zmysle - južný Tichý oceán
  • viacero Architeuthis sp.

Ako vidno, počet druhov v uvedenom systéme (ak si odmyslíme problematické položky Architeuthis sp. a Architeuthis hartingii) môže byť:

- od 3 druhov (A. dux, A. martensii a A. sanctipauli) zodpovedajúcich poddruhom v hore uvedenom súčasnom systéme,
- cez 4 druhy (A. dux, A. physeteris, A. martensii a A. sanctipauli),
- cez rôzne iné počty druhov,
- až po 10 druhov (A. dux, A. clarkei, A. princeps, A. harveyi, A. physeteris, A. martensii, A. japonica, A. sanctipauli, A. kirkii a A. stockii).

Niektorí autori rozlišovali o niečo viac než vyššie uvedených 10 druhov, keď napríklad ako samostatné druhy uvádzali aj druhy Architeuthis monachus a Architeuthis longimanus; ďalšie možné samostatné druhy sú uvedené hore v súčasnom systéme ako synonymá poddruhov.

Zdroje kapitoly Systematika:[11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa vyplavených alebo ulovených už mŕtvych exemplárov sa odhaduje priemerná dĺžka chytľana na 10 – 12 m[24] a maximálna dĺžka na 18 m pre samice, pričom samce sú o trochu menšie[25]. Živí sa mäsom, loví ryby a hlavonožce.[26] Dospelé jedince vo veľkom loví vorvaň tuponosý.[27]

Má 8 ramien pokrytých ozúbkovanými prísavkami a 2 dlhšie ktoré používa na lov. Na tele majú svetielkujúce orgány nazývané fotofory.

Ako ich príbuzní chobotnice a sépie tiež dokážu meniť farbu pokožky a vidia veľmi dobre v polarizovanom svetle.[chýba zdroj] Žijú vo veľkých hĺbkach, a preto o nich vieme len málo.[24] Chytľan je rozšírený globálne okrem polárnych oblastí.[28] Živý jedinec bol prvýkrát pozorovaný v roku 2004, išlo aj o prvý videozáznam.[29]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Allcock, L. & Barratt, I. 2014. Architeuthis dux . The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T163265A991505. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-1.RLTS.T163265A991505.en. Prístup 17. január 2020.
  2. ↑ a b c d ORSZÁGH, Ivan; ČEJKA, Tomáš; ORSZÁGHOVÁ, Zlatica. Slovenské mená mäkkýšov (Mollusca). 1. vyd. V Bratislave : Univerzita Komenského, 2012. 207 s. ISBN 978-80-223-3170-8. S. 116-117.
  3. ↑ Vzácne zábery vedcov zachytávajú kalmára pri love [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2021-05-21, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  4. ↑ DZURENKO, Marek. Genóm legendárneho Krakena odhalený. Vesmír (Praha: Vesmír), 2020-04-06. Dostupné online [cit. 2023-07-06]. ISSN 1214-4029.
  5. ↑ TASR. Pražské Národné múzeum otvorilo expozíciu venovanú evolúcii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-09-03. Dostupné online [cit. 2023-07-06].
  6. ↑ krak. In: PAULIČKA et al. Všeobecný encyklopedický slovník G-L. 2002. S. 681
  7. ↑ BIOLÓGIA SZLOVÁK NYELVEN KÖZÉPSZINTŰ ÍRÁSBELI VIZSGA 2008. május 16. 8:00 [online]. oktatas.hu, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  8. ↑ chytľan. In: Encyclopaedia Beliana 6. S. 607
  9. ↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 69, 101
  10. ↑ United States. Bureau of Fisheries. Report on the Condition of the Sea Fisheries of the South Coast of New England. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1882. 1042 s. Dostupné online. S. 409-410.
  11. ↑ FERNANDÉZ-ALVARÉZ. F. Á. et al. A phylogenomic look into the systematics of oceanic squids (order Oegopsida). Zoological Journal of the Linnean Society, 2022, 194, 1212–1235. With 4 figures. [1]
  12. ↑ GUERRA, Angel; SEGONZAC, Michel. Géants des profondeurs. [s.l.] : Editions Quae, 2014. 144 s. Dostupné online. ISBN 978-2-7592-2220-9. S. 61-64.
  13. ↑ Guerra, Angel & González, Ángel. (2010). Ecofisiologia del calamar gigante. Investigacion y ciencia. 46-54. [2]
  14. ↑ WoRMS - World Register of Marine Species - Architeuthis Steenstrup, 1857 [online]. marinespecies.org, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  15. ↑ Taxa Associated with the Family Architeuthidae Pfeffer, 1900 [online]. tolweb.org, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  16. ↑ Architeuthis in: ToL - verzia z roku 2023: [3], verzia z roku 2011: [4]
  17. ↑ Architeuthidae [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  18. ↑ Current Classification of Recent Cephalopoda 2001 [5]
  19. ↑ FORCH, E.C. The marine fauna of New Zealand: Cephalopoda: Oegopsida: Architeuthidae {Giant Squid). NIWA (National Institute of Water and Atmospheric Research Ltd). 1998 - kapitoly Systematics a Appendix 1 (S. 86 a nasl., S. 102 a nasl.) [6]
  20. ↑ ZUEV, G. V., NESIS, K. N. Kaľmary. Moskva: Piščevaja Promyšlennosť. 1971. S. 244-247 [7]
  21. ↑ SWEENEY, M. J. Records of Architeuthis Specimens from Published Reports. 2001 [8]
  22. ↑ SCHELTEMA, A. M.; STUDY, Australian Biological Resources. Mollusca (Aplacophora, Polyplacophora, Scaphopoda, Cephalopoda). [s.l.] : Csiro Publishing, 2001. 363 s. Dostupné online. ISBN 978-0-643-06707-3. S. 224.
  23. ↑ United States. Bureau of Fisheries. Report on the Condition of the Sea Fisheries of the South Coast of New England. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1882. 1044 s. Dostupné online. S. 432.
  24. ↑ a b A draft genome sequence of the elusive giant squid, Architeuthis dux [online]. GigaScience, január 2020, [cit. 2020-01-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ Roper CFE, Sweeney MJ& Nauen CE. 1984FAO species catalogue, vol. 3. Cephalopods of the world. An annotated and illustrated catalogue of species of interest to fisheries. FAO Fish Synop. 3, 1–277.
  26. ↑ Genetic Screening for Prey in the Gut Contents from a Giant Squid (Architeuthis sp.) [online]. academic.oup.com, [cit. 2020-01-17]. Dostupné online.
  27. ↑ Clarke MR. 1983 Cephalopod biomass-estimation from predation. Mem. Nat. Mus. Vict. 4, 95–107
  28. ↑ Sweeney MJ& Roper CFE. 2001 Records of Architeuthis specimens from published reports. Washington, DC: National Museum of Natural History, Smithsonian Institution.
  29. ↑ Mitochondrial genome diversity and population structure of the giant squid Architeuthis: genetics sheds new light on one of the most enigmatic marine species [online]. royalsocietypublishing.org, [cit. 2020-01-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chytľanovité&oldid=7883384“