Nebthet

Nebthet

Nebthet (alt. Nebethet, Nebtet alebo Neftýs/Neftys), staroeg. nb.t-ḥwt, starogr. Νέφθυς, je bohyňou starovekého Egypta, jednou z členov Enneady, dcéra boha zeme Geba a bohyne nebies Nut a sestra-manželka boha Sutecha.

Nebthet bola známa v starovekom Egypte ako „Užitočná bohyňa“ alebo „Vynikajúca bohyňa“, pretože symbolizovala božskú pomoc na rôznych úrovniach. Tiež bola považovaná za divoké, potenciálne nebezpečné božstvo, ktoré dokázalo spáliť na popol nepriateľov faraóna svojim ohnivým dychom. Ako dojka boha Hora bola Nebthet stotožňovaná s dojkou božských faraónov.

Až donedávna bola Nebthet považovaná za nevýrazné božstvo bez významnejšej kultovej základne, ale archeologické nálezy posledných desaťročí zmenili tento pohľad na bohyňu. Ako sa zdá, obzvlášť veľkej úcte sa Nebthet tešila v siedmej egyptskej nome Horného Egypta, ktorá bola považovaná za jej výsostné dŕžavy.

Meno

Podobne ako v prípade jej sesterského božstva Eset, je pôvod Nebthet nejasný. Jej meno býva nesprávne interpretované ako „Pani domova“, hoci skôr by mohlo znamenať „Pani chrámového okrsku“, čo by naznačovalo jej spojitosť s jedným konkrétnym chrámom alebo možno s jednou špecifickou časťou chrámov. Vieme s istotou, že obe sestry predstavovali symbolicky chrámové piliere, ktoré tvorili štít božieho príbytku.

Nebthet v rôznych funkciách

V dobách napísania Textov pyramíd bola už Nebthet začlenená do Enneady ako manželka boha Sutecha. So svojim dvojčaťom, sestrou Eset, chránila Nebthet ľudí pri ich prechode zo života do smrti (Eset je spájaná naopak s prechodom do života, narodením). V tejto funkcii bola Nebthet zobrazovaná ako krahulec, sokol alebo žena so sokolími krídlami, roztiahnutými v ochrannom geste. Bola označovaná hieroglyfickým zápisom jej mena, kombináciou znakov hwt (chrámový okrsok) a neb (pani).

Pretože Sutech predstavujúci neplodnú púštnu pôdu bola považovaný za neplodného, bola aj Nebthet zobrazovaná v niektorých oblastiach ako bezdetná. Od najstarších čias bola Nebthet spájaná s krikom krahulca a jastraba, ktorý mal pripomínať bolestný nárek plačiek nad mŕtvym telom. Preto bola spájaná aj so smrťou a rozkladom.

Nebthet v pohrebných obradoch

V Textoch pyramíd sú Nebthetine vlasy prirovnávané k obväzom, ktoré obaľujú telo mŕtveho faraóna, a ten je zas povzbudzovaný k tomu, aby sa oslobodil z Nebthetiných prameňov a vystúpil k večnému životu. Z tohto pohľadu bola Nebthet vnímaná ako zlovestná ale dôležitá prekážka, ktorú musí faraón prekonať na svojej ceste na druhý svet. Podobné závery možno vyvodiť aj o úlohe Nebthet pri všetkých zosnulých, ktorým robila spoločníčku podsvetím. V Textoch pyramíd sa tiež hovorí o tom, že sa démoni podsvetia trasú strachom pred kúzlami Nebthet a Eset, ktoré sú nevyhnutné pre správnu navigáciu Duatom. Nebthet nebola vnímaná ako Esetin protiklad, ale skôr iný pohľad na prežívanie posmrtnej existencie, obzvlášť jej prechodov časti. Podobne Nebthet sprevádzala Réovu slnečnú bárku v čase súmraku pri jeho vstupe do Duatu. Eset naopak robila Réovi spoločníčku pri východe slnka.

Ako bohyňa smrti bola Nebthet ochrankyňou jednej z kanôp a bôžika Hapiho, ktorý chránil pľúca. Preto dokázala vírením svojich krídel prinavracať „dych života“. V Memfise bola Nebthet titulovaná ako Kráľovná balzamovačov a aj inde spájaná s Anupom, ktorý bol podľa niektorých mýtov jej synom, ktorého počala pri aférke s Usirevom. Iný variant považuje Anupa za syna bohyne Hesat alebo za Nebthetinho syna s Réom.

Nebthet v kráľovskom mýte

Nebthet hrá významnú úlohu v kráľovskom mýte, pretože spolu s Eset skladá a oživuje Usireho mŕtve telo a neskôr chráni malého Hora. V ochrannej funkcii bola Nebthet nenahraditeľná pre zachovanie maat. V niektorých oblastiach bola však Nebthet vnímaná viac ako Sutechova manželka než za pomocníčka Eset a Usireva a bola obávaná rovnako ako jej strašný, úskočný manžel.

V svojej najvýznamnejšej funkcii bola Nebthet Esetinou spoločníčkou. Egypťania sa často obracali práve na ňu, keď si chceli nakloniť Eset. Nebthet bola opisovaná ako mladá, príťažlivá a krásna bohyňa, čo viedlo neskôr k jej stotožňovaniu s Hathor. Zároveň bola Nebthet bohyňou osláv a jej chrámové obrady zahŕňali konzumáciu veľkého množstva piva. V niektorých textoch sa spomína bohyňa ako tá, ktorá podáva faraónovi pivo a svojimi kúzlami zabraňuje „opici“. Inde sa Nebthet dáva faraónom schopnosť „vidieť to, čo je skrytá mesačným svetlom.“ To súhlasí s predstavou o Nebthet ako vládkyni temnej časti dňa a okraja púšte.

Kult

Nebthet (staroeg. nb.t-ḥwt) v hieroglyfoch

Faraóni 19. dynastie si ctili tak Sutecha ako jeho manželku a dali obnoviť Nebthetin chrám v meste Sepermeru neďaleko Fajjúmu. Tu mala Nebthet vlastný súbor kňazov vrátané dvoch veštcov, ako to spomína Willbourov papyrus i daňové záznamy z tej doby. Základy tohto chrámu boli odkryté v osemdesiatych rokoch vedľa chrámu zasvätenému Sutechovi.

Nebthet bola tiež pokladaná za jedinú ochrankyňu posvätného slnečného vtáka Bennu. V tomto postavení bola nazývaná Nebthet-Cheresket. Množstvo chrámových záznamov z Edfú, Dendery, Fíl, El Kalu, Esny a odinakiaľ označujú Nebthet ako hlavnú bohyňu 7. nomu a "Chrámu sistra" v meste Hwt. Tu bola bohyňa ochrankyňou nielen predmetov spojených s kultom boha Usireva a vtáka Bennu, ale aj miestnej podoby boha Hora. Sistrum tu bolo považované špecificky za Nebthetin odznak. Kňaz Nebthety z Hwt je spomínaný v Knihe mŕtvych uschovanej v Louvri v Paríži.

Chrám bohyne Nebthet jestvoval aj v Komire v Hornom Egypte, medzi Esnou a El Kabom. V tejto oblasti bola Nebthet spájaná s bohyňou Anukis a uctievaná obzvlášť pre svoju úlohu hlavnej ochrankyne predmetov Usireho kultu v neďalekej Esne. V ruinách chrámu sa zachovali dva výklenky, jeden pre Nebthet a jeden pre Anukis, pričom na zadnej stene chrámu sa zachoval detailný Hymnus na Nebthet od rímskeho cisára Antonína Pia. V tejto oslavnej básni je Nebthet označovaná ako „Vládkyňa mnohých osláv... ktorá miluje slávnostný deň, bohyňa, pre ktorú muži aj ženy hrajú na tamburíne.“

Ďalším strediskom Nebthetinho kultu bol Káu el Kebír (staroveký Antaeopolis), kde bola bohyňa uctievaná ako manželka božstva Antiwej (Anteus), ktoré vzniklo spojením bojových čŕt Sutecha a Hora. Na tomto mieste je doložený „Nebthetin veštec“. Do dnešného dňa je zachovaná neobvyklá maľba Nebthet a Antiweja na skalnej stene neďaleko mesta.

V Edfú bola Nebthet jedno z hlavných božstiev a mala i vlastný sviatok – Srdce Nebthetino sa raduje. V tomto meste mala Nebthet povesť nebezpečnej bohyne a bola spájaná so Sechmet a Mehyt. Jej ohnivý dych bol jednou zo síl chrániacich svätyňu. V Edfú býva Nebthet stotožňovaná aj s bohyňou Sešat, Pani chrámovej knižnice a Zapisovateľkou kráľovských záznamov. Mnohí odborníci považujú Sešat iba za odvodenú formu Nebthet.

Na iných miestach bola Nebthet uctievaná v Charge, Kellide a oáze Dakla, v chrámoch zasvätených trojici Usire, Eset a Nebthet a tiež v chrámoch svojho manžela Sutecha. Nebthet bola jednou z „Vládcov oáz“ a patrila aj k štyrom božstvám chrámu v Busiride. K ďalším strediskám jej uctievania patria: Dendera, El Kala, Fíly, Su, Téby a Šenhur.

Literatúra

• Allen, James P. (2010), Middle Egyptian: An introduction to the language and culture of hieroglyphs, New York: Cambridge University Press, ISBN 9780521653121 
• Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060