Preskočiť na obsah

Hawker Hurricane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:54, 9. august 2024, ktorú vytvoril Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Hurricane

Hawker Hurricane Mk.IIC Pamätnej letky bitky o Britániu (Battle of Britain Memorial Flight)
Typstíhacie lietadlo
VýrobcaHawker Aircraft
KonštruktérSydney Camm
Prvý let6. novembra 1935
Zavedenýdecember 1937
Charaktervyradený
Hlavný používateľRoyal Air Force
Kanadské kráľovské letectvo
Royal Navy
Sovietske vzdušné sily
Výroba19371944
Vyrobených14 487
Cena za kus4 000 libier šterlingov (v roku 1939)

Hawker Hurricane bolo britské stíhacie lietadlo, ktoré vzniklo koncom 30. rokov a najväčšie využitie zaznamenalo počas bitky o Britániu, kedy bolo dostupné v dostatočnom počte. Aj keď je Hurricane možné považovať za prvú modernú stíhačku RAF, relatívne rýchlo bola v čisto stíhacích úlohách vytlačená modernejšou a výkonnejšou stíhačkou Supermarine Spitfire. Po bitke o Britániu sa typ Hawker Hurricane uplatnil v úlohách, kde bola jeho odolnosť v súbojoch dôležitejšia ako rýchlosť (ako stíhací bombardér, či ako modifikovaná stíhačka Hawker Sea Hurricane pre operácie z lietadlových lodí a MAC-nosičov).

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

História typu Hawker Hurricane sa začala v prvej polovici 30. rokov 20. storočia. V dobe, keď sa v Nemecku dostal k moci Hitler, mal šéfkonštruktér britskej firmy Hawker, Sydney Camm, rozpracovaný projekt stíhacieho jednoplošníka Fury Monoplane. Tento projekt, ktorý bezprostredne vychádzal z osvedčenej dvojplošnej stíhačky Hawker Fury a bol plne financovaný z vlastných prostriedkov firmy. Malo to hneď niekoľko príčin. Hlavným bol konzervativizmus vo velení vojenského letectva, ktoré odsudzovalo moderné jednoplošníky s uzatvorenou kabínou. Podľa štábov letectva, ale aj mnohých radových pilotov, mala byť stíhačka, ktorá mala dosahovať patričnú obratnosť, dvojplošná a podľa možnosti aj s otvorenou kabínou.

Ďalším nemenej dôležitým faktorom iniciatívy firmy Hawker sa stala hospodárska kríza, ktorá značne utlmila vládne výdaje na vývoj nových lietadiel. Práce na projekte však pokračovali ďalej, pričom bola postavená maketa v mierke 1:10, ktorá slúžila na testy v aerodynamickom tuneli. Hroziaca agresivita nacistického Nemecka stále viac strašila Európu, a preto sa Briti začali pripravovať na vojnu. V júni 1934 bol oznámený plán na rozsiahlu výstavbu a modernizáciu RAF. Projekt firmy Hawker sa dostal na ministerstvo letectva, ktoré v septembri 1934 po búrlivých diskusiách, schválilo špecifikáciu F.36/34 pre nový stíhací jednoplošník. Táto špecifikácia bola doslova šitá na mieru pre projekt firmy Hawker.

Prototyp lietadla Hurricane (sériové číslo K5083), 6. november 1935

Potreby vojenského letectva si vyžiadali niektoré zmeny vo výzbroji a pohonnej jednotke, ale všetko sa podarilo konštrukčnému tímu rýchlo zapracovať. V novembri sa začali stavať makety v skutočnej veľkosti a na nich sa dolaďovali tvary a usporiadanie kabíny a zbraňových systémov. O rok na to, 6. novembra 1935, vzlietol z továrenského letiska firmy Hawker v Brooklands prvý prototyp striebornej farby so sériovým číslom K5083 s pilotom P.W.S Bullmanom. Na pohon slúžil kvapalinou chladený vidlicový dvanásťvalec Rolls-Royce Merlin C s výkonom 737 kW (1 003 k), ktorý poháňal dvojlistovú nenastaviteľnú vrtuľu. Po úspešnom zalietaní prebiehali intenzívne letové skúšky. Ešte pred ich dokončením rozhodlo v júli 1936 ministerstvo letectva o sériovej výrobe 600 strojov, ktoré dostali meno Hurricane.

Prvý sériový Hurricane Mk.I vzlietol v októbri nasledujúceho roku a o dva mesiace neskôr, 24. decembra 1937, dostala 111. peruť RAF v Northolte prvé štyri sériové stroje. Prvé sériové Hurricany Mk.I poháňal motor Merlin II s výkonom 768 kW (1 044 k) a s dvojlistovou vrtuľou. Výzbroj tvorilo osem guľometov M1919 Browning kalibru 7,7 mm, ktoré boli umiestnené v krídlach. Neskoršie série Hurricanov Mk.I boli osadené motorom Merlin III, ktorý mal síce zhodný výkon ako predošlá verzia, ale umožňoval montáž trojlistových, kovových, nastaviteľných vrtúľ Rotol alebo de Havilland, ktoré zvyšovali letové výkony Hurricanu. V ďalších výrobných sériách sa Hurricany dočkali zlepšenia pancierovania kabíny, zvýšenia odolnosti palivových nádrží a nakoniec v auguste 1939 aj nového krídla s celokovovým poťahom. V tom čase už výroba Hurricanov prebiehala aj na druhej linke vo firme Gloster.

Operačné nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Hurricane Mk.I (sériové číslo P3395) 1. perute RAF na základni Wittering, október 1940

Hurricany Mk.I boli na začiatku vojny najrozšírenejším lietadlom RAF, a počas bitky o Britániu sa najväčšou mierou podieľali na britskom víťazstve, keď zostrelili viac nemeckých strojov, než všetky ostatné prostriedky boja.

V čase vypuknutia bitky o Britániu, v júli 1940, malo velenie RAF k dispozícii 26 perutí vybavených Hurricanmi Mk.I. V priebehu nasledujúcich bojov sa ich počet zvýšil na 32. Hurricany Mk.I boli síce pomalšie než nemecké Messerschmitty Bf 109 a mali tiež slabšiu výzbroj, ale výkonných stíhačiek Supermarine Spitfire Mk.I bol vtedy nedostatok. Napriek tomu zvádzali piloti Hurricanov s presilou nemeckých protivníkov hrdinské boje a hlavne ich zásluhou sa podarilo udržať v prvej fáze bitky o Britániu nadvládu nad britskou oblohou. Nedostatočná výzbroj sa stala slabinou inak u pilotov a mechanikov obľúbeného Hurricanu Mk.I. Osadenie účinnejšej výzbroje nebolo možné kvôli nedostatočnému výkonu motora. Preto bolo nutné nainštalovať najprv novú pohonnú jednotku, ktorou sa stal motor Merlin XX s výkonom 984 kW (1 338 k).

Hurricane s týmto pohonom vzlietol po prvý raz 11. júna 1940. O deň neskôr vzlietol pokusný Hurricane s výzbrojou štyroch kanónov Oerlikon kalibru 20 mm. Skúšky oboch verzií postupne vyústili do verzie Mk.II. Ako prvé sa dostali v septembri 1940 k jednotkám Hurricany Mk.IIA, ktoré predstavovali akýsi prechod medzi Mk.I a Mk.II. Mali už výkonnejší motor, ale bolo im ponechané pôvodné krídlo z verzie Mk.I s ôsmimi guľometmi. O mesiac neskôr sa dostala do výzbroje verzia Hurricane Mk.IIB, ktorá bola vybavená novým krídlom s dvanástimi guľometmi kalibru 7,7 mm. Pod krídlom mohli byť nesené dve prídavné nádrže alebo bomby s hmotnosťou do 226 kg. Rovnaké schopnosti mal aj Hurricane Mk.IIC, ktorý bol navyše vybavený štyrmi kanónmi. Verzie „B“ a „C“ sa od roku 1941 používali v úlohe rýchlych a ľahkých bombardérov, úspešných najmä pri nočných útokoch na nepriateľské letiská a lode. Na Ďalekom východe slúžili prakticky až do konca vojny. V Európe niesli veľký podiel na akciách Rhubarb, pri ktorých napádali dvojice strojov ciele v okupovaných krajinách. Hurricany boli prvé jednomiestne stroje RAF, ktoré mohli niesť aj neriadené rakety kalibru 76,2 mm (3 palce).

Lietadlá Hurricane Mk.IID 6. perute RAF na letisku Gabès, Tunisko, apríl 1943
Formácia lietadiel Sea Hurricane Mk.IB, 9. december 1941

V septembri 1941 boli stroje Hurricane Mk.IIB 81. perute RAF privezené lietadlovou loďou HMS Argus k sovietskemu pobrežiu, odkiaľ vyštartovali a niekoľko týždňov operovali z letiska v okolí Murmansku. Úlohou perute bolo okrem bojovej činnosti vyškoliť sovietskych letcov na tento typ. Jedným z prvých, ktorí sa na stroj v krajine preškolili bolo aj sovietske eso Boris Safonov.

V roku 1942 sa objavil variant Mk.IID s dvoma kanónmi kalibru 40 mm vo zvláštnych gondolách pod krídlami. Stali sa pomerne úspešné v boji proti tankom, ktoré napádali v prízemnom lete. 6. peruť RAF sa v roku 1942 s týmito strojmi vyznamenala počas bojov o Bir Hakeim, kedy podporovala jednotky slobodných Francúzov.

Ďalšia verzia Hurricane Mk.IV sa objavila v roku 1943. Bola charakteristická novým univerzálnym krídlom, ktoré dovolilo niesť 60 librové rakety, protitankové kanóny, bomby či zadymovacie zariadenia. Stroje tejto verzie mali nemalý podiel na likvidácii japonských vojsk pri postupe Barmou v roku 1944. 20. peruti sa pri postupe na Rangún podarilo v priebehu jediného útoku zničiť 13 japonských tankov.

Do palety variantov zapadajú aj stroje Sea Hurricane, ktoré boli upravené pre štarty a pristátia na lietadlových lodiach alebo na štarty zo špeciálnych rámp obchodných lodí CAM, odkiaľ boli katapultované v prípade útoku nepriateľského letectva. Sea Hurricany boli v priebehu roku 1943 na britských lietadlových lodiach postupne nahradzované strojmi Wildcat.

Celkovo bolo vyrobených 14 533 Hurricanov všetkých verzií, vrátane 1 451 kusov, ktoré boli vyrobené v Kanade, pod označením Mk.X, XI, XII.

Špecifikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hurricane Mk.I

[upraviť | upraviť zdroj]

Technický popis

[upraviť | upraviť zdroj]

Hawker Hurricane Mk.I bol jednomiestny, jednomotorový samonosný dolnoplošník. Kovová kostra krídel bola pri prvých sériovo vyrábaných strojoch potiahnutá plátnom, neskôr duralom. Kovová kostra pevných aj pohyblivých chvostových plôch bola potiahnutá plátnom. Trup bol zváraný z oceľových rúrok, v prednej polovici potiahnutý duralovými plechmi, zvyšok poťahu plátenný. Krycie plechy boli duralové. Radový motor poháňal kovovú trojlistovú vrtuľu. Podvozok bol zaťahovací. Hlavné podvozkové nohy boli zaťahované smerom k trupu, zadné ostrohové koleso bolo pevné.

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Hurricane Mk.I (sériové číslo R4118), ktorý bojoval v bitke o Britániu v roku 1940
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 9,55 m
  • Rozpätie: 12,19 m
  • Plocha krídel: 23,92 m²
  • Výška: 4,0 m
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 259 kg
  • Vzletová hmotnosť: 2 924 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 3 651 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Rolls-Royce Merlin III s výkonom 768 kW (1 044 k)
  • Maximálna rýchlosť: 521 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 341,2 km/h
  • Dostup: 10 120 m
  • Dolet: 716 km
  • Stúpavosť: 9,8 m/s
  • Čas výstupu do určitej výšky: 8,5 minút do výšky 6 096 m
  • Plošné zaťaženie: 117,67 kg/m²

Hurricane Mk.IIB

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Hurricane Mk.IIB
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 9,81 m
  • Rozpätie: 12,19 m
  • Plocha krídel: 23,92 m²
  • Výška: 3,99 m
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 558 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3 508 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 3 742 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Rolls-Royce Merlin XX s výkonom 984 kW (1 338 k)
  • Maximálna rýchlosť: 550,4 km/h (vo výške 6 248 m)
  • Cestovná rýchlosť: 341,2 km/h (vo výške 6 096 m)
  • Dostup: 10 973 m
  • Dolet: 748,3 km
  • Stúpavosť: 15 m/s
  • Čas výstupu do určitej výšky: 8,4 minút do výšky 6 096 m
  • 12× guľomet M1919 Browning kalibru 7,7 mm v krídlach (so zásobou 332 nábojov na hlaveň)
  • 2× 112 kg alebo 227 kg bomba

Hurricane Mk.IIC

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Hurricane Mk.IIC 87. perute RAF počas letu, 1942
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 9,81 m
  • Rozpätie: 12,19 m
  • Plocha krídel: 23,92 m²
  • Výška: 3,99 m
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 566 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3 422 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 3 649 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Rolls-Royce Merlin XX s výkonom 984 kW (1 338 k)
  • Maximálna rýchlosť: 540,7 km/h (vo výške 5 060 m)
  • Cestovná rýchlosť: 341,2 km/h (vo výške 6 096 m)
  • Dostup: 10 942 m
  • Dolet: 740,3 km
  • Stúpavosť: 14 m/s
  • Čas výstupu do určitej výšky: 9,1 minút do výšky 6 096 m
  • kanón Hispano Mk.II kalibru 20 mm v krídlach (so zásobou 91 nábojov na hlaveň)
  • 2× 112 kg alebo 227 kg bomba

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]